Zavádzanie umelej inteligencie (ďalej len „AI”) do škôl prináša najlepšie výsledky vtedy, keď sa prekoná pasívne vypracúvanie domácich úloh doma v prospech rozvoja kritického myslenia, kreativity a digitálnych kompetencií. V tomto článku opíšeme niektoré metodické a programové návrhy pre 7. ročník v predmetoch matematika, fyzika a chémia, s ktorými majú žiaci zvyčajne najväčšie problémy, ktoré vyplývajú najmä z toho, že v týchto predmetoch sa vyskytujú abstraktné pojmy, vzorce a požiadavka prechodu od intuitívneho k presnému a logickému mysleniu. Pre žiakov vo veku 13 – 14 rokov sa AI osvedčuje najlepšie nie ako nástroj na poskytovanie odpovedí, ale ako osobný, neobmedzene trpezlivý lektor alebo doučovateľ (AI tútor), ktorý dokáže vysvetliť ten istý problém rôznymi spôsobmi. Uvádzame konkrétne príklady využitia jedného z vybraných nástrojov AI pri osvojovaní si jednotlivých fáz riešenia problému alebo úlohy z fyziky, chémie či matematiky s využitím navrhovaných techník a štruktúr podnetov, teda otázok adresovaných umelej inteligencii, založených na Sokratovej didaktickej metóde. Týmto spôsobom budú môcť učitelia u žiakov rozvíjať nielen vedomosti a odborné zručnosti, ale aj digitálne kompetencie, kritické myslenie a hodnotenie procesu získavania vedomostí a učenia sa rozpoznávať halucinácie ako kľúčovú digitálnu kompetenciu (UNESCO, 2025; Európsky parlament, 2026).

AI ako sokratovský doučovateľ prírodovedných predmetov

Cieľom opísaného didaktického modulu je naučiť sa klásť otázky, overovať fakty a samostatne vyvodzovať závery. Namiesto toho, aby žiaci žiadali AI o vyriešenie úlohy alebo konkrétneho problému, teda o poskytnutie hotového výsledku (