Škola bola oddávna miestom, kde sa odovzdávali vedomosti z generácie na generáciu. Jej úlohou bolo pripraviť mladého človeka na ďalšie štúdium, budúce povolanie i život v spoločnosti. Hoci sa obsah vzdelávania v priebehu rokov menil, základné poslanie školy zostávalo rovnaké – sprostredkovať poznanie a naučiť žiakov orientovať sa vo svete.

Dnes však žijeme v období, ktoré prináša školám nové výzvy. Množstvo informácií, ku ktorým majú deti a mladí ľudia prístup, je bezprecedentné. To, čo bolo ešte pred niekoľkými desaťročiami dostupné iba v knihách alebo prostredníctvom učiteľa, v súčasnosti nájdu za niekoľko sekúnd na internete. Neznamená to, že vedomosti stratili svoju hodnotu. Skôr sa mení spôsob, akým k nim pristupujeme, aj očakávania, ktoré od školy máme.

Práve preto sa čoraz častejšie objavujú otázky: Aká je pridaná hodnota školy v čase, keď informácie prestávajú byť nedostatkovým tovarom? Ak dokáže technológia sprostredkovať fakty rýchlejšie než učiteľ, čím zostáva škola nenahraditeľná? Odpoveď isto nespočíva v tom, že by mala rezignovať na vzdelávanie. Tkvie v tom, že popri odovzdávaní poznatkov nesmie zabudnúť na to, čo žiadna technológia nedokáže úplne nahradiť – na formovanie človeka.

V posledných rokoch sa v pedagogických diskusiách často hovorí o kritickom myslení, di