DIGITÁLNE PLATFORMY A ICH VPLYV NA ŽIAKOV
Digitálne platformy s krátkymi videami predstavujú prostredie, ktoré zásadne ovplyvňuje pozornosť, správanie a emočné prežívanie žiakov, pričom slovenské výskumy z rokov 2024 – 2026 ukazujú, že problém nie je len v čase strávenom na mobile, ale najmä v type a funkcii sledovaného obsahu. Na základe analýzy rizikových videí, eye‑trackingových a psychologických zistení ponúkame školám odporúčania, ako tému krátkych videí zaradiť do mediálnej výchovy, práce s duševným zdravím a komunikácie s rodičmi tak, aby rozhodnutia školy vychádzali z dát, nie z dojmov.
TikTok a ďalšie platformy s krátkymi videami patria v dnešnej dobe k bežnej súčasti každodenného života detí a dospievajúcich. Pre školy preto už nejde o okrajovú tému, ale o prostredie, ktoré ovplyvňuje pozornosť, správanie, emočné prežívanie aj schopnosť žiakov orientovať sa v informáciách.
Zistenia slovenského výskumného projektu z rokov 2024 – 2026 ukazujú, že problém nemožno zúžiť len na „čas na mobile“. Rovnako dôležité je, aký obsah žiaci sledujú, ako s ním pracujú a akú úlohu majú krátke videá v ich každodennom fungovaní.
Každé desiate video môže byť rizikové
Jedným z najdôležitejších zistení projektu je analýza 1 000 videí z TikToku zozbieraných cez čistý profil 13-ročného používateľa. Výskum sledoval, aký obsah platforma odporúča mladému človeku bez predchádzajúcej interakcie. Výsledok, ktorý je dôležitý aj pre školy, ukázal, že 10,5 % videí bolo vyhodnotených ako potenciálne nebezpečných.
V praxi to neznamená, že každé dieťa automaticky sleduje škodlivý obsah. Znamená to však, že rizikové videá sa v odporúčanom feede objavujú pravidelne a nie sú okrajovým javom. Medzi najčastejšie patrili: sexualizovaný obsah (26,7 % z rizikových videí), nenávistný a diskriminačný obsah (21,9 %), dezinformácie a manipulatívne videá (18,1 %), šikana a obťažovanie (15,2 %) a nebezpečné výzvy (5,7 %). Slovenský a český obsah obsahoval viac rizikových videí než zahraničný. Riziko teda nevstupuje do života žiakov len cez vzdialené zahraničné obsahy, ale aj cez lokálny jazykový a kultúrny priestor.
Mnohé z týchto foriem obsahu sa do školy neprenášajú iba cez mobil v lavici. Často sa prejavia nepriamo – v slovníku žiakov, v zľahčovaní nenávistných prejavov, v normalizovaní vulgarity alebo v tom, čo žiaci začnú považovať za bežnú súčasť komunikácie.
Samotný čas nestačí ako vysvetlenie
Pri diskusiách o digitálnom správaní detí sa pozornosť často sústreďuje na počet hodín strávených na mobile. Výskum však ukazuje, že samotný čas nie je najpresnejším ukazovateľom problému. Dôležité je aj to, čo dieťa sleduje, prečo to sleduje a akú funkciu má platforma v jeho živote.
Náš projekt preto pracoval aj s psychologickou rovinou problémového používania krátkych videí. Výsledky ukázali súvislosť najmä s nižšou sebakontrolou, vyššou impulzivitou a psychickou záťažou, ako sú stres, úzkosť či depresivita. To znamená, že problémové používanie nemožno vysvetliť len technológiou samotnou. Pri niektorých mladých ľuďoch ide zároveň o spôsob úniku, regulácie emócií alebo zvládania nudy a neistoty.
Ak sa vedenie školy alebo učitelia zamerajú výlučne na zákaz či mechanické obmedzenie času, môžu prehliadnuť skutočné dôvody intenzívneho používania. V mnohých prípadoch je digitálne správanie skôr signálom než príčinou. V praxi to môže znamenať napríklad aj to, že žiak, ktorý sa javí ako nesústredený alebo pasívny, v skutočnosti neprichádza len „prescrollovaný“, ale aj preťažený alebo nevyspatý.
Krátke videá menia spôsob pozornosti
Ďalšia časť výskumu sa sústredila na to, ako mladí ľudia sledujú krátke videá. Eye-trackingová štúdia ukázala, že pri rôznych typoch videí sa mení spôsob rozdeľovania pozornosti aj miera fyziologickej aktivácie. Najvyššie vnútorné napätie sa objavovalo pri rýchlo strihaných a tematicky citlivých videách, napríklad pri dezinformačnom obsahu alebo videách spojených s poruchami príjmu potravy.
Zvýšené vnútorné napätie nemusí byť navonok viditeľné. Dieťa môže pôsobiť pokojne, no pritom spracúva obsah, ktorý zvyšuje stres a preťažuje pozornosť. Dlhodobé vystavenie rýchlym a fragmentovaným podnetom môže u detí v škole sťažovať sústredenie na menej stimulujúce činnosti, akými sú čítanie, výklad, samostatná práca či hlbšie premýšľanie nad textom. Nie je náhoda, že učitelia v posledných rokoch čoraz častejšie hovoria o žiakoch, ktorí majú problém udržať pozornosť pri pokojnejšej úlohe alebo pri súvislejšom texte.
Čo z toho vyplýva pre školy?
Pre vedenie školy z týchto zistení vyplýva potreba systematického a vecného prístupu. Téma krátkych videí by nemala byť prítomná len pri jednotlivých incidentoch alebo pri preventívnych prednáškach. Oveľa účinnejšie je vnímať ju ako súčasť mediálnej gramotnosti, duševného zdravia a celkovej školskej klímy.
Prvým krokom môže byť otvorenie odbornej diskusie medzi vedením školy, učiteľmi, školskými podpornými tímami a výchovnými poradcami. Škola nepotrebuje reagovať na každú platformu samostatne, ale mala by rozumieť mechanizmom, na ktorých krátke videá fungujú: personalizácia obsahu, nepredvídateľnosť odmeny, nekonečný scroll a vysoká emočná stimulácia.
Druhým krokom je práca so žiakmi priamo na vyučovaní. Nejde len o varovanie pred rizikami, ale aj o rozvoj schopnosti rozpoznávať manipulatívny obsah, rozumieť algoritmom a reflektovať vlastné digitálne návyky.
Výskum zároveň ukazuje, že platformy s krátkymi videami nemusia byť len problémom. Pri aktívnom a premyslenom používaní môžu slúžiť aj ako priestor pre tvorbu, vzdelávací obsah či rozvoj mediálnych zručností. Rozdiel je medzi pasívnym scrollovaním a aktívnou tvorbou alebo vedomým výberom obsahu.
Tu má škola dôležitú príležitosť: ak žiakov učíme, ako si vyberať obsah, ako rozpoznať manipulatívne video a ako pracovať s algoritmom vedome, nejde len o prevenciu. Učíme ich orientovať sa v prostredí, ktoré je prirodzenou súčasťou ich života. Aj vďaka tomu môže škola vstupovať do digitálneho sveta žiakov nie iba ako kontrolór, ale aj ako sprievodca.
Tretím krokom je citlivé prepájanie témy s oblasťou psychickej pohody žiakov. Ak sa u dieťaťa objavuje strata kontroly nad časom, podráždenosť po prerušení sledovania, zhoršenie koncentrácie alebo oslabenie záujmu o predchádzajúce aktivity, škola by to nemala vnímať iba ako otázku disciplíny. V niektorých prípadoch môže ísť o signál zvýšenej psychickej záťaže, pri ktorej je potrebná spolupráca s rodičmi a odborníkmi.
Pre vedenie školy je to zároveň pripomienka, že tému nemožno nechať iba na jednotlivca v triede. Ak má byť reakcia školy účinná, potrebuje základnú zhodu v tom, ako o nej hovoriť, ako ju prepájať s prevenciou a kedy už zapojiť aj podporné profesie. Rovnako dôležité je uvedomiť si, že rodičia často tému neodmietajú preto, že by ju nechceli riešiť, ale preto, že si sami nie sú istí, ako ju uchopiť. Aj v tomto môže byť škola dôležitou oporou – miestom, ktoré tému pomenuje vecne, bez moralizovania a pomôže rodičom lepšie porozumieť tomu, čo ich deti zažívajú online.
Výstup projektu pre prax
Náš projekt spája mediálne výskumy s psychologickou perspektívou a usiluje sa ponúknuť využiteľné výstupy pre školskú prax. Neostáva len pri pomenovaní rizík, ale prekladá ich do odporúčaní pre učiteľov a rodičov. Práve preto vznikla aj brožúra TikTok a krátke videá: Sprievodca pre učiteľov a rodičov.
Brožúra sumarizuje hlavné zistenia projektu Posilňovanie mediálnej gramotnosti mladých na prekonanie vplyvu TikToku, realizovaného v rokoch 2024 – 2026 vďaka EÚ NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR. Sprievodca prepája výsledky obsahovej analýzy, výskumu vizuálnej pozornosti, psychologických súvislostí problémového používania aj merania času stráveného na platforme. Pre školy môže byť užitočný ako východiskový materiál pre internú diskusiu, prácu pedagogických a odborných zamestnancov aj komunikáciu s rodičmi.
Téma krátkych videí si v súčasnosti nevyžaduje rýchle súdy, ale informované a primerané rozhodnutia. Školy pri nich potrebujú oporu v dátach, nie len v dojmoch. Práve v tom spočíva prínos spomínaného projektu aj jeho praktických výstupov.
Brožúra je dostupná na: https://www.ucm.sk/files/publikacie/tiktok-kratke-videa.pdf