Asistent učiteľa nie je novým prvkom v pedagogickej praxi. Už niekoľko rokov sa s ním pomerne často stretávame nielen v špeciálnych školách, ale aj v školách bežného typu, v ktorých sú vzdelávaní žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. S narastajúcimi počtami týchto detí priamo úmerne stúpa aj potreba zamestnávania asistentov. Dotácia v zmysle ustanovenia ods. 2 § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je viazaná na odporúčanie príslušného školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Spätná väzba klientov, učiteľov, ale aj riaditeľov škôl nám umožňuje identifikovať niekoľko kategórií ťažkostí, s ktorými sa v školách, kde majú asistenta učiteľa, stretávame.
Osobnostné predpoklady asistenta učiteľa pre prácu so žiakmi so špeciálnymi potrebami
Asistent učiteľa vstupuje do edukačného procesu podľa pokynov učiteľa ako osobnosť, ktorá si so sebou prináša vedomosti nadobudnuté počas pedagogického štúdia, predchádzajúce skúsenosti, spomienky na vlastné vzdelávanie, názory a postoje. Stáva sa, že asistent po osobnostnej stránke nie je naladený v prospech žiakov, ktorým má, podľa usmernenia učiteľa, pomáhať. Nejde iba o prípady kopírovania vzťahu pedagogického kolektívu k týmto žiakom, alebo o popieranie diagnózy a považovanie žiaka za „lajdáka.“ Podstatne negatívnejšie dopady môže mať prílišná ľútosť, hyperprotektivita a snaha plniť úlohy za neho. Najmä počas primárneho vzdelávania môžu takéto správanie a postoje asistenta spôsobiť vá