ROZDIELY V ŤAŽKOSTIACH EMOCIONÁLNEJ REGULÁCIE MEDZI ADOLESCETMI PODĽA VEKU
V príspevku sa zameriavame na detekciu rozdielov v emočnej regulácii u adolescentov na základe veku. Výskumu sa zúčastnilo 190 adolescentov z rôznych škôl v Trnavskom a Trenčianskom kraji. Na výskumné účely sme využili dotazník DERS. Zistili sme, že v emocionálnej regulácii neexistujú štatisticky významné rozdiely na základe veku.
V súčasnosti je pojem emocionálna regulácia v oblasti výskumu veľmi frekventovaný. Každý z nás sa v priebehu života stretol s týmto pojmom, často sa zdôrazňuje jeho vývinový aspekt. Výskumy viacerých autorov (Loman & Gunnar, 2010) potvrdili, že deti vyrastajúce v nepriaznivých podmienkach majú náchylnosť k vyššej senzitivite na požiadavky prostredia, pravdepodobnejšie sa stanú biologicky a emočne reaktívnejšie k výzvam a sú menej schopné adaptívnej sebaregulácie. Raný stres môže mať rozsiahle a pervazívne následky na emócie a ich reguláciu (El-Sheikh & Erath, 2011), pričom je predpoklad, že rané zážitky môžu byť významné z dôvodu plasticity nezrelých mozgových štruktúr spojených s emóciami a stresom (Goldsmith, Pollak & Davidson, 2008). Z toho vyplýva, že jeden zo spôsobov socializácie emočnej regulácie je skúsenosťami v rodine.
Emočná regulácia z hľadiska veku
Pojem emočná regulácia odkazuje na formovanie emócií človeka, keď ich človek prežíva, a na to, ako ich človek prežíva alebo vyjadruje. Emočná regulácia má 3 základné vlastnosti. Prvou z nich je cieľ emočnej regulácie – čo sa človek snaží dosiahnuť. Druhou vlastnosťou je stratégia emočnej regulácie – ide o konkrétne postupy, procesy, ktoré sú využité na dosiahnutie cieľa. Posledným aspektom je výsledok emočnej regulácie – dôsledky snahy dosiahnuť konkrétny cieľ emočnej regulácie využitím konkrétnej stratégie (Gross, 2014).
Efektívnosť stratégií emočnej regulácie v adolescencii vedie k diskrepancii, či je emočná regulácia neoddeliteľnou súčasťou emočného zážitku, skúsenosti. Druhý názorový prúd tvrdí, že je možné a zmysluplné rozlišovať emócie a emočnú reguláciu (Matarazzo, 2008). Ak berieme do úvahy emočnú reguláciu oddelenú od emócií, je na ňu v existujúcich výskumoch efektívnosti emočne