PEDAGOGICKÉ, ORGANIZAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ OPATRENIA
V článku približujeme možnosti podpory sociálnych interakcií žiakov so zrakovým postihnutím v mladšom školskom veku v inkluzívnom prostredí. Rozlišujeme prístupy podľa rozdielnych potrieb detí so slabozrakosťou, so zvyškami zraku a nevidiacich žiakov. Uvádzame konkrétne pedagogické a organizačné opatrenia na uľahčenie ich participácie medzi vrstovníkmi, podporu adaptácie, bezpečnosti, participácie na aktivitách a zapojenie školského podporného tímu v inkluzívnom vzdelávaní.
Žiaci so zrakovým postihnutím tvoria najmenšiu skupinu spomedzi detí s postihnutím v školskom prostredí. Aj keď v školách stretávame v súčasnosti relatívne veľa žiakov s korekčnými pomôckami zraku, len nepatrná časť z nich má poruchu, ktorá napĺňa charakter postihnutia. Zrakové postihnutie predstavuje závažnú bariéru v interakcii, najmä ak ide o ťažký stupeň postihnutia.
Žiaci so zrakovým postihnutím sa mohli vzdelávať v bežných školách od roku 1990 na princípe individuálnej integrácie v bežných alebo špeciálnych triedach. V súčasnosti sa v bežných základných školách vzdeláva 374 žiakov so zrakovým postihnutím, 122 žiakov v základných školách pre žiakov so zrakovým postihnutím, z toho 74 slabozrakých, 40 nevidiacich, 8 so zvyškami zraku1. Na Slovensku máme dve základné školy pre žiakov so zrakovým postihnutím (Levoča, Bratislava). Už tento fakt naznačuje, že inkluzívne vzdelávanie je pre mnohých rodičov detí so zrakovým postihnutím neoceniteľným prínosom. V opačnom prípade by museli posielať svoje dieťa do jednej z internátnych škôl alebo zmeniť miesto bydliska. Na druhej strane nie všetci žiaci, ktorí navštevujú bežnú základnú školu, pokračujú vo vzdelávaní na strednej škole v inkluzívnom prostredí.
Špecifiká zrakového postihnutia
Deti so zrakovým postihnutím predstavujú z hľadiska rozsahu poškodenia zraku heterogénnu skupinu, ktorá sa člení na deti so slabozrakosťou, poruchou binokulárneho videnia, so zvyškami zraku a nevidiace (Hlubovič, 2021). Každá zo skupín prijíma podnety z okolitého sveta v rôznom rozsahu a kvalite a má odlišnú schopnosť orientácie v priestore, čo vyžaduje diferencovaný prístup v rámci výchovy a vzdelávania. Schopnosť zrakového vnímania sa môže u detí so zrakovým postihnutím v priebehu vývinu meniť. Pri progresívnych ochoreniach sa výrazne zhoršuje, v dôsledku čoho môžu nastať zmeny v prežívaní a správaní, čo treba reflektovať v prístupe k dieťaťu. K trvalému poškodeniu zraku môže dôjsť aj v dôsledku úrazu, čo kladie vysoké nároky na psychiku dieťaťa. Úrazy očí sú známe aj zo škôl, preto treba dbať na zvýšenú bezpečnosť pri manipulácii s písacími či rysovacími potrebami a ostatnými ostrými predmetmi a dohliadať, aby ich žiaci používali len na určený účel.
Zrakové postihnutie limituje realizáciu školských činn