Pocit nepohody pri kritických rozhovoroch je prirodzený, najmä ak sme už podobnú situáciu zažili a zanechala v nás nepríjemné pocity. Príprava, sebareflexia a empatia sú kľúčom k tomu, aby sme ich zvládli dôstojne a efektívne.

Prečo je príprava na rozhovor dôležitá? Bez prípravy riskujeme, že zareagujeme impulzívne alebo nevedome podporíme konflikt. Naopak, keď si vopred ujasníme cieľ rozhovoru, čo chceme komunikovať (a čo radšej nie), aké emócie sa môžu objaviť, ako vytvoriť bezpečný priestor, zvyšujeme šancu, že rozhovor povedie ku konkrétnemu riešeniu a nie k ďalšiemu zraneniu.

Všímajme si tón hlasu (napätie, zvyšovanie hlasu, chvenie), mimiku (grimasy, vyhýbanie očnému kontaktu), reč tela (prekrížené ruky, odklon tela, nervózne pohyby), zmeny v správaní (zdržanlivosť, výbušnosť, ironické poznámky).

Ak spozorujeme náznaky nesúhlasu či napätia, oslovme ich priamo, ale jemne.

Príklady:

• „Všimol som si, že kývaš hlavou – vidíš to inak? Poďme si to objasniť.“
• „Zdá sa mi, že s tým nie si úplne v súlade. Chceš k tomu