Tolerancia je právna a morálna kategória. Hranice tolerancie sú definované v medzinárodných právnych aktoch, ktoré implementujú Kantov právny kategorický imperatív – ľudské práva a slobody nesmú porušovať práva a slobody iných ľudí. Formovanie tolerancie v inkluzívnom vzdelávaní predpokladá vytvorenie atmosféry rešpektu, akceptácie a správneho pochopenia rozmanitosti kultúr, foriem sebavyjadrenia a prejavov ľudskej individuality.
Tolerancia pôvodne vznikla ako koncept znášanlivosti. Ako jeden z prvých použil pojem „tolerancia“ John Locke vo svojej eseji „o tolerancii“. V jeho diele sa tolerancia skúma z pohľadu viery a hodnôt, ktoré umožňujú spoločnosti stať sa tolerantnými a veľkorysými k viere prejavovanej prostredníctvom lásky, k jemnosti mravov, k dobrej vôli. K uvedeným cnostiam môžeme pridať ďalšie z tých, ktoré zlepšujú vzťahy medzi ľuďmi. Patria k nim dobré vzdelanie, etické normy, zmysel pre spravodlivosť, takt, vedomosti, čestnosť, úcta k cnosti, otvorenosť ľudského myslenia atď.
Hranice tolerancie
Formálne hranice tolerancie sú vymedzené medzinárodnými aktmi a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Podľa Deklarácie princípov tolerancie UNESCO11 je tolerancia právom všetkých na odlišnosť, potrebou tolerancie voči rozdielom medzi ľuďmi. Tolerancia je v súlade s rešpektovaním ľudských práv. Prejav tolerancie neznamená tolerantný postoj k sociálnej nespravodlivosti, vzdanie sa vlastného presvedčenia alebo ústupok voči presvedčeniu iných. Znamená to, že každý môže slobodne zastávať svoje vlastné presvedčenie a uznáva rovnaké právo pre ostatných. Tolerancia nemôže ospravedlniť porušovanie základných ľudských práv a slobôd. Ústava Slovenskej republiky zakotvuje zásady rovnosti a ochrany všetkých občanov vrátane detí.
Základom vnútroštátnej legislatívy v oblasti ochrany detí je Dohovor OSN o právach dieťaťa2,