V príspevku sa venujeme téme sociálnych interakcií žiakov v inkluzívnom prostredí. Opíšeme kontextuálne faktory sociálnych interakcií, ako aj podporu týchto interakcií medzi žiakmi v školskom aj mimoškolskom prostredí. S cieľom podporiť bezpečné a priateľské prostredie, ktoré je kľúčovým prvkom inkluzívnej školy, je dôležité, aby pedagógovia venovali pozornosť sociálnym interakciám medzi žiakmi.
Rovesnícka akceptácia a prijatie sú nevyhnutnou podmienkou úspešnej socializácie dieťaťa v školskom prostredí. Na ich základe vznikajú medzi žiakmi vzťahy, priateľstvá, kamarátstva a spontánne interakcie. Akceptujúce a priateľské vzťahy sú pre žiakov zdrojom pozitívnych emócií, resp. wellbeingu, generujú sociálnu podporu a sú prirodzenou prevenciou pred hostilným a agresívnym správaním, šikanovaním. V kontexte inkluzívneho vzdelávania, ktoré je na Slovensku legislatívne záväzné, sa žiaci s nápadnou výnimočnosťou a odlišnosťou nachádzajú v rizikovej situácii, keďže môžu čeliť neprijatiu a odmietnutiu v kruhu svojich vrstovníkov. Bariéry v komunikácii spôsobené zdravotným znevýhodnením, odlišným materinským jazykom alebo sociokultúrnym prostredím, zjavné alebo skryté deficity v oblasti kognitívnych, afektívnych a sociálnych schopností, môžu viesť k neochote až rezignácii intaktných vrstovníkov na sociálne interakcie s týmito žiakmi.
Úlohou pedagógov v rámci pedagogickej diagnostiky je identifikovať rizikových žiakov, všímať si ich sociálne interakcie v riadených a spontánnych aktivitách a cieleným pôsobením podporovať ich sociálnu pozíciu v kolektíve.
Kontextuálne faktory sociálnych interakcií
Sociálne interakcie medzi žiakmi sa obvykle uskutočňujú na úrovni dyády alebo skupiny. Ich spoločným znakom je dobrovoľnosť, spontánnosť a reciprocita. V prostredí školy môžeme hovoriť o riadených, príp. štruktúrovaných interakciách, ktoré sa uskutočňujú v rámci vyučovacieho procesu a neriadených, spontánnych interakciách, ku ktorým dochádza počas prestávok, pred začatím a po skončení vyučovania. Obsah, povaha a priebeh interakcií závisí od prostredia a podmienok, v ktorých sa realizujú, ale aj od sociálno-psychologických a osobnostných faktorov aktérov.
Žiaci sa spravidla správajú a komunikujú medzi sebou odlišne v prítomnosti pedagóga alebo pod jeho dohľadom a inak mimo areálu školy a v prostredí bez sociálnej kontroly.
Spôsob, akým k sebe pristupujú, ovplyvňuje rad faktorov na strane jednotlivca a prostredia, vplyv ktorých sa mení s vekom žiakov. Kým u žiakov mladšieho školského veku dominantnú úlohu zohráva rodinná výchova, výchovný štýl, názor dos