V príspevku sa venujeme problematike šikanovania a kyberšikanovania v školskom prostredí a jej prejavom. Upozorňujeme, že ich identifikácia nie je jednoduchá. Ponúkame aj odporúčania pre rodičov a pedagógov, ako riešiť situácie, keď sa dieťa stane obeťou alebo agresorom. Venujeme sa trestnoprávnemu hľadisku. Šikanovanie a násilie môžu naplniť skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu.
Šikanovanie v školskom prostredí
Šikanovanie považujeme za jeden z najvypuklejších a najzávažnejších negatívnych javov v školskom prostredí. Počas praxe sme si mali možnosť všimnúť, že za posledných päť rokov výrazne klesla veková hranica agresorov aj obetí. Identifikácia šikanovania v školskom prostredí nie je jednoduchá a jeho výskyt je oveľa vyšší, ako si myslíme. Šikanovanie sa vždy odohráva v sociálnej skupine, preto sa môže vyskytnúť na akejkoľvek škole alebo v školskom zariadení. Podstatou šikanovania je, že žiak alebo skupina žiakov má úmysel ublížiť alebo zastrašiť iného žiaka, resp. žiakov, ktorí sa nevedia alebo nedokážu brániť.
Smernica č. 36/2018 z 1. septembra 2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach v čl. 1: „...upravuje základné znaky, formy a prejavy šikanovania detí a žiakov (ďalej len „žiak“), možnosti preventívneho pôsobenia a metódy riešenia šikanovania žiakov v nadväznosti na zodpovednosť školy a školského zariadenia podľa § 144 ods. 1 písm. o) a § 153 ods. 1 zákona a na práva žiaka podľa § 144 ods. 1 písm. i) a k) školského zákona“. Smernica v čl. 2 v bodoch 1 a 4 definuje šikanovanie a kyberšikanovanie, ich podstatu, znaky, prejavy.
Šikanovanie je „správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka alebo b) úmyselný spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť“.
Kyberšikanovanie je „priama forma šikanovania, pri ktorej ide o zneužitie informačno-komunikačných technológií (najmä telefónu, tabletu, internetu a sociálnych sietí) na úmyselné ohrozenie, ublíženie alebo zastrašovanie, pričom sa často vyskytuje v spojení s inými formami šikanovania“.1
Šikanovanie treba odlišovať od iných foriem nežiaduceho správania. Uvádzame základné znaky, ktorými sa toto správanie prejavuje:
- ZÁMERNOSŤ – jasný úmysel ublížiť druhému fyzicky alebo psychicky, napr. bitie, strkanie, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ale aj posmievanie, nadávanie a vylúčenie zo spoločnosti ostatných,
- OPAKOVANIE – jednorazová akcia sa väčšinou za šikanovanie nepovažuje,
- NEPOMER SÍL – medzi útočníkom a obeťou (Kolář, 2001).
Šikanovanie je správanie, ktoré sa vyvíja. Ľahko sa dá pomýliť s doberaním si obete alebo s priateľskými posmeškami až po úplné ovládnutie obete.
Šikanovanie sa môže rozvinúť do piatich štádií:
- OSTRAKIZMUS – mierne a prevažne psychické formy násilia, keď sa člen skupiny necíti príjemne.
- FYZICKÁ AGRESIA A ZVYŠOVANIE MANIPULÁCIE – ostrakizovaný žiak začne slúžiť ako ventil napätia pre ostatných žiakov.
- VYTVORENIE JADRA – vytvorenie skupiny detí, ktoré začínajú spolupracovať a systematicky šikanov