Reformy školstva sú prirodzenou súčasťou zmien, ktoré si pýta každá doba. Niektoré z nich, hoci majú skoro 100 rokov, stoja za povšimnutie aj v dnešných reformných časoch. V príspevku sa venujeme reformným snahám 30. rokov na Slovensku. Opíšeme reformnú koncepciu českého pedagóga Václava Příhodu. Venujeme sa zaujímavostiam, ktoré súviseli so vznikom pokusnej meštianskej školy v Malackách: pozitívne faktory ovplyvňujúce jej vznik, diferenciácia žiakov na výkonnostné skupiny, sociálna skladba žiakov, vnímanie pokusnej školy verejnosťou. Načrtneme aj osudy reformných učiteľov tejto školy.
Vznik Československej republiky bol zásadným zlomom pre vývoj školstva na Slovensku. Situácia nebola jednoduchá a nová štátna moc riešila bežné otázky výstavby nových škôl, rekonštrukcie existujúcich školských budov či celkovej modernizácie školstva. S ohľadom na národnostný útlak v Uhorsku existovalo na Slovensku len niekoľko slovenských ľudových škôl. Vyššie školstvo bolo maďarské. Podobne problematická bola situácia aj v učiteľských zboroch. Po roku 1918 tak muselo prísť aj k vybudovaniu slovenského školstva a k postupnej príprave slovenských pedagógov. V súlade s ideovým nastavením Československej republiky bolo ďalším zásadným opatrením poštátnenie školstva a znižovanie vplyvu cirkví na školský život. Jednotlivé časti štátu (české krajiny, Slovensko, Podkarpatská Rus) vstupovali do republiky s odlišnou školskou organizáciou. Zásadne to mal meniť malý školský zákon z roku 1922. Ustanovoval osemročnú školskú dochádzku, koedukáciu na všetkých stupňoch škôl či občiansku náuku a výchovu.1
Reformné pohľady Václava Příhodu
Súbežne s oficiálnou líniou školstva sa pod vplyvom okolitého sveta začali v Československu udomácňovať nové myšlienky a názory na organizáciu školského systému, na metódy a formy práce pedagógov či pohľady na činnosť žiakov. V prvom desaťročí existencie ČSR úsilie tzv. reformných pedagógov možno rozdeliť na dve vetvy. Na jednej strane vznikali alternatívne školy, ktoré sa usilovali rozvíjať dieťa v súlade so spoločenským prostredím a poriadkom. Na druhej strane existovali školy, kde dieťa malo mať úplnú slobodu a rola učiteľa sa obmedzovala na vytvorenie vhodných podmienok na rozvoj.
Zásadnou zmenou reformnej pedagogiky prinieslo druhé desaťročie existencie Československa. Medzi vedúce postavy reformy sa dostal Václav Příhoda.