V diskusiách o riešení problémov školstva sa nezriedka objavuje pojem „umiestnenky”. Týmto nástrojom mal štát v časoch komunistického režimu umiestňovať na jednotlivé školy absolventov pedagogických fakúlt či učiteľských smerov ako takých. Načrtnime si legislatívnu stránku procesu umiestňovania pedagógov do škôl.
Najprv je dôležité upozorniť na charakter československého štátu po roku 1945. Po skončení druhej svetovej vojny a zvlášť po nastolení komunistického režimu v roku 1948 sa výhradným vlastníkom akejkoľvek ekonomickej produkcie stal štát. Podobne sa výhradne do rúk štátu dostalo školstvo. Ekonomický vývoj Československa sa po novom mal riadiť hospodárskym plánovaním, najčastejšie sa používali plány päťročné. Po prvom dvojročnom pláne bol 27. októbra 1948 prijatý prvý zákon o päťročnom pláne (ďalej päťročnica). Ten v rôznych sektoroch hospodárstva stanovoval ciele ekonomickej produkcie Československa.1
V snahe o lepšie splnenie päťročnice vláda Československej republiky (ďalej len „ČSR“) vydala 6. mája 1952 nariadenie, ktorým odborným absolventom vysokých a vyšších odborných škôl dávala povinnosť pracovať po dobu troch rokov na pracov