V príspevku sa venujeme rastovému mysleniu – Growth Mindset, ktoré je mimoriadne významné pre edukáciu. Voľne nadväzujeme na príspevok k téme mäkkých zručností, ktorý sme uverejnili v Didaktike č. 3/2023. Zodpovieme otázku – Čo je fixné a čo je rastové myslenie? Pozreli sme sa aj na možnosti rozvoja rastového myslenia a zdôrazníme benefity rastového myslenia.
V edukačnom procese je viacero oblastí, ktoré si zasluhujú pozornosť učiteľov, pretože efektívnosť, kvalita a v konečnom dôsledku úspešnosť žiaka v škole a v ďalšom živote nespočíva len v tom, aké vyučovacie metódy učitelia uplatňujú. V Didaktike č. 3/2023 sme písali o mäkkých zručnostiach a o ich významnom vplyve na učenie sa žiaka a na jeho úspešnosť v živote. V tomto príspevku sa zaoberáme rastovým myslením, ktoré, tak ako mäkké zručnosti, je mimoriadne významné pre edukáciu a život človeka vôbec. V súvislosti s edukáciou dnes najčastejšie rezonujú pojmy ako samostatnosť, tvorivosť, aktivita, štýly učenia žiaka, kooperácia žiakov, moderné metódy atď. Pozornosť však musíme venovať nielen didaktickým aspektom – metódam a koncepciám vyučovania, ale rovnako aj ďalším činiteľom, ktoré majú mimoriadny význam pre edukáciu. V zmysle uvedeného sa venujeme rastovému mysleniu – Growth Mindset. Opísala ho psychologička C. S. Dweck, ktorá sa zaoberá silou nášho nastavenia mysle a hovorí, že úspech nám nezaručujú len schopnosti a talent, ale aj nastavenie nášho myslenia (C. S. Dwecková, 2015).
Čo je fixné a rastové myslenie?
V bežnom živote máme možnosť pozorovať dva typy žiakov a ľudí – niektorí sa pri neúspechu zmobilizujú, ich úsilie a snaha o zlepšenie je výrazná a pokračujú v svojom úsilí, niektorí sa s neúspechom uspokoja a nemajú tendenciu a záujem zlepšovať sa. Spomenutá psychologička na základe dlhoročných výskumov dospela k záveru o dvoch teóriách myslenia – fixné a rastové myslenie.
Už samotné pojmy nám naznačujú dva rozdielne prístupy k mysleniu. Jedinec s fixným myslením (nazývané aj pevné myslenie, nepružné myslenie, statické myslenie) sa v prípade nejakých neúspechov (v škole a aj mimo školy) utvrdzuje v tom, že nie je nadaný, že nemá požadované schopnosti, že sa nedokáže v danej oblasti zlepšiť, presadiť a pod. Žiaci a ľudia s týmto myslením veria, že ich vlastnosti a schopnosti sú dané geneticky, sú nemenné, svoje neúspechy pripisujú tomu, že sa nevedia učiť, že sú hlúpi, a preto zlyhávajú. Ak sa uvedené niekomu zdá, že tomu tak nie je, pripomeňme, a nie ojedinelé výroky rodičov (neraz aj učiteľov): „On/a na to nemá.“, „On/a nie je na to nadaná.“, „Sotva by to zvládol/a.“, „To je pre teba veľmi náročné, obávam sa, ž