Koniec školského roka sa niesol v znamení bilancovania. Lídri škôl trávili čas s učiteľmi pri hodnotiacich pohovoroch a zástupcovia riaditeľov sa dožadovali informácií o výchovno-vzdelávacích výsledkoch žiakov. Vedúci metodických združení a predmetových komisií pripravili závery a odporúčania pre jednotlivé vzdelávacie oblasti k budúcemu školskému roku. Koordinátori projektov písali správy a precízne archivovali dokumentáciu zrealizovaných aktivít školy. Výchovní poradcovia, školskí psychológovia a špeciálni pedagógovia sa vo vlastných reflexiách vracali k riešeniu situácií s „problémovými“ žiakmi a triedni učitelia v záverečnej reči svojim žiakom pripomenuli význam vzdelávania, silu tímovej súdržnosti a vzájomnej spolupráce.
Čas, kedy lovíme v pamäti dôležité chvíle strávené v prostredí triedy, školy a v balíčku emócií si odnášame to podstatné do života, si starostlivo a bezpečne uchovávame nielen my, dospelí, ale aj „naši“ žiaci. Siahnuť s predstavami za horizont školskej dochádzky dieťaťa, tušiť jeho najtajnejšie sny, vedieť odhadnúť jeho skryté možnosti, ale aj pripustiť si ideu, že pred