Úloha tradičných sprostredkovateľov výchovy a vzdelávania sa mení. Učiteľov, rodičov na tejto ceste dopĺňajú média, marketingové firmy a sociálne siete. Žiaci v čoraz väčšej miere robia kolektívne rozhodnutia. Množstvo informácií a zaručená viaczdrojová „pravda“ im komplikuje proces výberu, pochopenia a spracovania správy. Rôzne potreby prinášajú aj napätie medzi učiteľom a žiakom.
Generačná priepasť a náchylnosť učiteľa k spomienkovému optimizmu sa stáva bariérou na ceste usmernenia žiaka. V príspevku opíšeme, kto môže mať vplyv na správanie dieťaťa a formovanie jeho osobnosti a bližšie špecifikujeme zmeny, ktoré v procese výchovy a vzdelávania možno predpokladať.´Vnímanie udalostí, ktoré zdanlivo spolu nesúvisia, je predpokladom pre hľadanie ciest ako ďalej pokračovať vo výchove a vzdelávaní. Nie všetky informácie, ktoré máme, sú pre nás jednoznačne identifikovateľné ako príležitosti na spájanie súvislostí a následné reagovanie.
V skutočnosti by však mohli byť výzvou k pochopeniu meniaceho sa konceptu detstva v miere, ktorá učiteľovi umožní prispôsobovať metódy a formy výučby potrebám žiaka. Nové očakávania detí už nemôžeme vnímať ako odchýlky od štandardu. Je nutné ich chápať ako dôvod na zamyslenie sa a adekvátnu odpoveď. O to viac, ak sa prichádzajúce zmeny dejú rýchlo a prinášajú so sebou aj sprievodné javy.
Kto ovplyvňuje žiaka?
V návale pracovných povinností, ktoré sú súčasťou dennodennej reality, učiteľ môže nadobudnúť pocit, že jeho vplyv na žiaka by mal byť určujúci. Jeho pôsobenie je však determinované ďalšími osobami, ktoré pomáhajú dopĺňať, potvrdzovať, bližšie špecifikovať účinnosť toho, o čom so žiakmi hovorí. Vplývajúce okolie môže informácie aj skresľovať, ukazovať ich v novom svetle, alebo im v iných súvislostiach dávať nový význam.
- Je na takúto konfrontáciu názorov učiteľ dnešnej doby pripravený?
- Očakáva sporné otázky žiaka?