V strategickom dokumente „Plán obnovy (cestovná mapa k lepšiemu Slovensku)“ je jednou z najväčších priorít v oblasti školstva posilniť pripravenosť učiteľov implementovať proinkluzívne opatrenia do edukačnej praxe. Redefinícia konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a snaha definovať systém podporných opatrení nadobudnú reálne kontúry len v prípade, že v školských triedach budú pôsobiť proinkluzívne mysliaci a konajúci učitelia a učiteľky. Skvalitniť sa musí pregraduálna aj postgraduálna učiteľská príprava. V príspevku venujeme pozornosť otázke vysokoškolského vzdelávania budúcich učiteľov. Na základe výsledkov prieskumu formulujeme niekoľko impulzov pre skvalitnenie ich prípravy.
Do systému vzdelávania potrebujeme prijímať také prvky, ktoré majú potenciál posilňovať existujúce a zavádzať nové podporné opatrenia v súlade s konceptom inkluzívneho vzdelávania. [1] Nevyhnutnou súčasťou reformy sú aj zmeny v oblasti prípravy učiteľov. Tieto zmeny sa stávajú výzvou nielen pre učiteľov materských a základných škôl, ale aj pre pedagógov na učiteľských fakultách, či v oblasti ďalšieho kontinuálneho vzdelávania. V príspevku prinášame zistenia z dát, ktoré sme zbierali v rokoch 2019/2020 prostredníctvom dotazníka a metódou zberu voľných výpovedí (esejí). Zmiešaný dizajn prieskumu nám umožňuje vybrať pre čitateľov z nášho pohľadu zaujímavé zistenia. Aj keď ich vzhľadom na veľkosť vzorky a realizovaný výber nemožno generalizovať, domnievame sa, že môžu byť vhodným podnetom pre úvahy a návrhy zmien vo vzdelávaní učiteľov.
Metódou dotazníka sme zisťovali postoje budúcich učiteľov MŠ a ZŠ k inkluzívnemu vzdelávaniu. Dôvodom skúmania bol fakt, že jednou z oblastí, ktorá má dôležitý dosah na zavádzanie inkluzívneho vzdelávania do praxe, sú postoje pedagogických a odborných zamestnancov. Meranie postojov je predmetom výskumov už niekoľko rokov a venujú sa mu viacerí autori (napr. Avramidis & Norwich, 2002;