Tradične sa v odbornej didaktickej literatúre uvádzajú tri dôležité domény edukácie, ktoré treba rešpektovať v procese plánovania, realizácie, hodnotenia vyučovacieho procesu. Ide o doménu kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú. Čoraz viac sa zdôrazňuje potreba a význam štvrtej, metakognitívnej roviny edukácie, ktorá súvisí s rozvíjaním schopnosti žiaka premýšľať o vlastnom myslení a učení sa a regulovať ho. Súvisí s reflexiou vlastného poznávacieho či učebného procesu, jeho evaluáciou a optimalizáciou. Je dôležitou súčasťou učebných spôsobilostí žiaka. Možno tvrdiť, že podpora metakognície vo vyučovaní prinesie zlepšenie učebného procesu i výsledkov učenia sa žiakov. Aj keď je dôležitým prostriedkom autoregulovaného učenia sa, je nevyhnutné, aby bola cielene rozvíjaná a podporovaná vo vyučovaní zo strany učiteľa ako hlavného manažéra metakognitívnych skúseností.
Teoretické východiská metakognície
Vedomé premýšľanie o vlastnom poznávacom či učebnom procese znamená, že realizujeme metakogníciu. Z rôznych definícií vyplýva, že metakognícia je schopnosť premýšľať o vlastnom myslení; schopnosť plánovať, monitorovať a hodnotiť vlastný poznávací proces. Význam metakognície je daný niekoľkými skutočnosťami. Metakognícia je dôležitou súčasťou tzv. učebných spôsobilostí; predstavuje dôležitý determinant efektivity celoživotného učenia sa; umožňuje žiakovi dosiahnuť maximum jeho učebného potenciálu; je vstupnou bránou sebaregulovaného učenia sa a nezávislosti učiaceho sa; je spätá s vyššou mierou vnútornej motivácie, pozitívnymi postojmi k učeniu sa, s vyššou mierou sebadôvery a psychickej odolnosti.
Metakognícia ako myslenie o myslení i ako schopnosť regulácie vlastného poznávacieho, či učebného procesu, pozostáva najmä z dvoch dôležitých komponentov kognitívnych poznatkov - obsahová stránka a kognitívnej regulácie - procesuálna stránka (In: Lokajčíková, 2014).
Kognitívne poznatky sú deklaratívne (vedieť čo), procedurálne (vedieť ako) a kontextuálne poznatky (vedieť prečo a kedy) týkajúce sa myslenia vo všeobecnosti, vlastného myslenia poznávajúceho subjektu, učebných úloh a učebných stratégií (tab. 1).
Tabuľka č. 1: Typy kognitívnych poznatkov
| Typ kognitívneho poznatku | Charakteristika |
| Deklaratívny (Čo?) | Všeobecné poznatky o tom, ako človek myslí, poznáva, ako spracúva informácie vrátane poznatkov o sebe ako o poznávajúcom subjekte, poznatkov o rôznych úlohách a poznatkov o stratégiách poznávania, myslenia. |
| Procedurálny (Ako?) | Použitie postupov a stratégií pri poznávaní, učení sa, riešení problémov (napr. písanie poznámok, techniky čítania textu, tvorba prehľadov, pojmových máp a pod). |
| Kontextuálny (Kedy? Prečo?) | Ako, kde, prečo, za akých podmienok je vhodné použiť konkrétne deklaratívne a procedurálne poznatky (napr. ako čítať učebný text a spracúvať prečítané pred ústnym skúšaním a ako pred písomným testom). |
Zdroj: Hrbáčková, 2011; Zelina, 2017
Kognitívna regulácia súvisí s aplikáciou celého komplexu aktivít vzťahujúcich sa na plánovanie, kontrolu a hodnoteni