Vizuálna gramotnosť zohráva v dnešnom svete veľmi významnú úlohu. 21. storočie je nasýtené obrazmi a vizuálmi. Deti, žiaci, mladší i starší ľudia sa s obrazmi stretávajú každý deň doma, v škole, na uliciach a pod. Rozvíjanie tohto druhu gramotnosti sa stáva čoraz dôležitejším a významnejším. Cieľom príspevku je priblížiť čitateľovi, čo je vizuálna gramotnosť, kedy a ako je možné i vhodné ju v školskom (či domácom) prostredí rozvíjať. Súčasťou príspevku sú aj návrhy aktivít, ktoré možno s deťmi praktizovať.
„Súčasne s tým ako pozeráme, robíme mnoho vecí: zažívame to, čo sa priamo deje, objavujeme to, čo sme si nikdy nevšimli alebo možno nikdy ani nehľadali; prostredníctvom série vizuálnych zážitkov si uvedomujeme niečo, čo nakoniec spoznáme a poznáme; pozeráme sa na vyvíjajúce sa zmeny prostredníctvom trpezlivého pozorovania.“ Donis A. Dondis
Vizuálna gramotnosť a jej relevantnosť v 21. storočí
Platformou dnešného sveta je obraz, ktorý podľa McMastera (2015) čoraz viac preniká do všetkých sfér života každej ľudskej bytosti a rozšírením do domovov, budov, ulíc, škôl, pracovísk, obchodov a i. sa stáva jeho neoddeliteľnou a simultánne nevyhnutnou súčasťou. Od najútlejšieho veku sme všetci obklopovaní rôznorodým obrazovým materiálom našej kultúry zobrazovaným v novinách, časopisoch, televízii alebo na internete. Najmenej dve tretiny poznatkov získavame zrakom, t. j. prijímaním obrazu. Feldman (1982) dopĺňa, že či chceme alebo nie, obrazy ovplyvňujú naše potreby, správanie, názory, hodnoty a jedinec, ktorý im nerozumie a ani ich nečíta, nemôže byť gramotný. Expertízny termín gramotnosť v sebe neintegruje len bazálnu schopnosť čítať a písať, ale zvyšujúcimi nárokmi i potrebami dnešného sveta sa podstatne rozširuje a zahŕňa v sebe interakciu medzi požiadavkami spoločnosti a kompetenciami jedinca. V príspevku rozoberieme gramotnosť, ktorá nesie prívlastok vizuálna.
Šupšáková (2004) sa zmieňuje, ževidenie obrazov zastáva v dnešnom svete dôležitú úlohu a každý človek je nútený byť čitateľom obrazov a symbolov. Táto gramotnosť mu pomáha porozumieť správam skrytým v obrazoch, ktorými je dnešný vizuálny svet preplnený a ich zámerom je ovplyvňovanie.
Umenie vidieť a porozumieť vizuálnym detailom, schopnosť čítať a písať vizuálny text i porozumieť významom textov Goularte (2010) charakterizuje ako vizuálnu gramotnosť. Pod vizuálny text zaraďuje mapy, grafy, obrazy, ilustrácie, fotografie, billboardy, značenia ulíc, internetové stránky, resp. akýkoľvek obraz, ktorý je nositeľom a zdrojom informácie. Ako však výstižne upozorňuje Fulková (2004), vizuálna gramotnosť je mnohostranný fenomén a neoznačuje len súbor mechanicky naučených zručností v zmysle rozpoznať funkciu ikony v počítači alebo vyznať sa v nákrese metra len pomocou náčrtov či piktogramov. Vizuálne gramotný človek je schopný nielen vytvárať relevancie, významy zo všetkého, čo prijíma zrakom, ale aj nachádza zmysel vo všetkom, čo vníma. Využíva tak čítanie a písanie nad rámec elementárnej gramotnosti, t. j. ovláda proces vysielania i prijímania posolstiev prostredníctvom obrazov (Šupšáková, Belešová, Szentesiová, 2016).