RNDr. Mária Nogová, PhD.

Questing – Korunovačná cesta je návrh podobnej aktivity. V príspevku sa zameriavame na miesto questingu v kontexte didaktiky a vzdelávania.  Obdobie po roku 1526 sa stalo pre Bratislavu (vtedy Prešporok) z historického hľadiska veľmi dôležitým obdobím najmä v európskom kontexte. V dôsledku Tureckej okupácie územia Uhorska a obsadení miest ako Budín a Stoličný Belehrad, bola Bratislava zvolená za hlavné mesto Uhorska (1536) a tiež korunovačným mestom ríše (1543). Bratislava bola vhodnou alternatívou aj vďaka polohe neďaleko Viedne, ktorá v tej dobe bola domovským mestom rodu Habsburgovcov, ktorí po roku 1526 získali Uhorský trón. Najmä prestíž korunovačných slávností však dodala Bratislave európsky význam. Prvá korunovácia kráľa Maximiliána II. sa odohrala v Prešporku roku 1563 a posledná korunovácia kráľa Ferdinanda V. v roku 1830. Za 267 rokov tu prebehlo dovedna 10 korunovácií habsburských kráľov a 8 korunovácií kráľovských manželiek (Holčík, 2005).

Miestnu krajinu môžeme vnímať tromi spôsobmi: ako (1) učenie sa o miestnej krajine, (2) učenie sa v miestnej krajine a (3) učenie sa prostredníctvom miestnej krajiny. V príspevku ponúkame niekoľko aktivít a úloh pre žiakov tak, aby prostredníctvom nich žiaci pochopili javy a procesy v krajine. 

Cieľom príspevku je ukázať, že máme k dispozícii aj iné nástroje, ako je ústne skúšanie alebo test k tomu, aby sme mohli žiaka hodnotiť buď formatívne alebo pri stanovení objektívnych kritérií ho hodnotiť aj sumatívne. Okrem učebníc možno používať aj pracovné zošity buď k učebniciam alebo aj samostatne. Skúsme preto využiť pracovný zošit ako nástroj, ktorý môže slúžiť na hodnotenie a klasifikáciu žiakov formatívne alebo aj sumatívne.

Miestnu krajinu môžeme vnímať tromi spôsobmi: ako (1) učenie sa o miestnej krajine, (2) učenie sa v miestnej krajine a (3) učenie sa prostredníctvom miestnej krajiny. Cieľom príspevku je navrhnúť niekoľko tém, aktivít a úloh pre žiakov tak, aby prostredníctvom nich žiaci pochopili javy a procesy v krajine. Vysvetlíme regionálny princíp vo vyučovaní.

Žiačka, ktorá išla z 8. ročníka ZŠ na strednú bilingválnu školu, aktuálne navštevuje 1. ročník (9. rok povinnej školskej dochádzky), chce z aktuálnej školy odísť/prestúpiť na naše gymnázium. Aké má možnosti? Môže požiadať o prestup do 1. ročníka, aj keď nemá absolvovanú 9. triedu? Alebo môže si podať prihlášku a zúčastniť sa prijímacieho konania? Bude sa v tom prípade brať ako náhrada za 9. ročník ZŠ ten jej aktuálny 1. ročník na SŠ?

Sme 4- ročné a osemročné gymnázium (nie bilingválne). Náš ŠkVP garantuje úroveň v ANJ B2. Žiak chce maturovať z ANJ v zmysle § 6 ods. 2 pís. b) vyhlášky č. 318/2008 Z. z. Chce ale maturovať na úrovni C1 a nie B2. V zmysle § 9 vyhlášky č. 318/2008 Z. z. by ale mal maturovať na úrovni B2. Môže teda maturovať aj na vyššej úrovni, ak chce? Ak áno, aký by bol postup?

V prvej časti príspevku sme sa venovali manažmentu riadenia zmien . Hľadali sme odpovede na otázky kedy môže nastať zmena, ako sa na zmeny možno adaptovať, ako si nájsť v zmenách pre seba benefit, ak ako si nájsť aktívnu úlohu a podporiť tak efekt navrhnutých zmien. Využili sme bájky z pera Nasima Nicholasa Taleba – Čierna labuť, ale aj Johna Kottera a Holgara Rathbergera – Tak to u nás nerobíme. V druhej časti príspevku sme sa zamerali na tému, ako presvedčiť ľudí, že zmena sa stane nevyhnutnou. Príbeh zmeny v školskom prostredí začína zlepšovaním zručností vedúcich pedagogických a vedúcich odborných zamestnancov a cieľ je jasný, vedieť ich predpovedať.

Na prvý pohľad sa nám môže zdať zvláštne, že chceme o zmene hovoriť a použiť bájky, kde hlavnými hrdinami sú zvieratá. Na zmeny, ktoré sa dejú v spoločnosti a vo svete, však škola, školské zariadenie, ale aj akákoľvek  organizácia musí byť schopná reagovať. Zvládnutie zmeny nie je jednoduchou záležitosťou. Od najmenšej zmeny, akou je napríklad rozhodnutie zmeniť bývanie, zmeniť rozloženie nábytku v izbe, cez zmeny v zamestnaní si uvedomujeme, že na dobré zvládnutie problémov, ktoré súvisia so zmenou, treba mať dostatočné vedomosti aj zručnosti. V príspevku ponúkame sledovanie zmien v organizácii prostredníctvom bájok. 

Procesy autoevalvácie v pedagogických tímoch nie sú obľúbené. Vyvolávajú pocit, že sa idú hľadať chyby a bude sa trestať. Kultúra hodnotenia je spojená s hľadaním chýb, čím si tieto procesy vyslúžili zlé meno. V príspevku ukážeme, že nad autoevalváciou sa možno zamýšľať s celým tímom a proces autoevalvácie možno viesť ako teambuilding, a to od spoločného sformulovania vízie, misie a hodnôt školy cez sformulovanie problémov kultúry školy v Sheinovom modeli ľadovca kultúry, uvedomenia si nutnosti ujasniť si priority podľa Paretovho pravidla až k autoevalvačnému plánu a jeho cyklickej realizácii podľa Demingovho cyklu PDCA, resp. PDSA. 

Od marca sú školy zatvorené, učitelia hľadajú možnosti vzdelávanie na diaľku. V príspevku uvádzame návod využitia témy koronavírusu k dosiahnutiu kľúčových kompetencií žiakov, ktorí nemajú informácie o pandémii a následne sa u nich objavuje strach a úzkosť. Tie bránia pochopeniu obsahu vzdelávania, ktorý nie je súčasťou ich života. Majú veľa otázok týkajúcich sa pandémie, hľadajú na ne odpovede. Správne formulované aktivity, úlohy im pomôžu súčasnú situáciu pochopiť. Uvádzame návrhy na kľúčové kompetencie Európskej komisie, ale aj návrhy Kena Robinsona, ktoré sa týkajú tvorivej triedy. V závere ponúkame námety na vytvorenie žiackeho portfólia.

V príspevku prinášame nový pohľad ako učiť o ľubovoľnom mieste tak, aby ste ho spoznávali objavovaním. Potreba efektívnych metód vyučovania založených na zvýšení motivácie študentov k získavaniu vedomostí je frekventovanou témou v poslednom desaťročí. Jednou z takýchto metód je aj questing, ktorý umožňuje sprostredkovať informácie prostredníctvo hravej formy založenej na koncepte hľadania pokladu. S podporou grantovej schémy hlavného mesta Bratislava – ARS Bratislavensis sme vytvorili v roku 2019 questing zameraný na sprístupnenie historických súvislostí s obdobím uhorských korunovácií v meste v období raného novoveku. Questing je určený návštevníkom mesta a žiakom základných, príp. stredných škôl. 

Príspevok sa zaoberá procesom vytvárania zmien v školskom prostredí, opisuje racionálne (logické) a emocionálne reakcie ľudí v pedagogickom tíme a poukazuje na veľký vplyv emócií na prijatie akejkoľvek zmeny. Rozoberá taktiež prekážky, ktoré bránia vytváraniu pocitu naliehavosti vytvárať vízie smerom do budúcna, vnímať nové podmienky, výzvy a príležitosti. Analyzuje vplyv amygdaly, lymbickej časti mozgu na naše rozhodnutia. Ponúka aj otázky smerujúce k vonkajšej a vnútornej motivácii pedagogického tímu a k záujmu realizovať zmeny. Približuje tiež kľúčové myšlienky a princípy, ktoré sú dôležité pri zmene kultúry školy.