PhDr. Vladimír Michalička, CSc.

V príspevku prezentujeme Máriu Teréziu a jej tereziánske reformy zamerané na oblasť školstva. Opíšeme ciele školskej reformy, ako aj hlavnú pozornosť panovníčky, ktorá bola zameraná na zmenu stavu národného školstva. Rozoberáme tiež princípy, zásady školskej reformy spísané v Ratio educationis, informujeme o delení škôl na ľudové a latinské a venujeme sa aj rozvoju pedagogickej teórie pod vplyvom Ratia educatio. V príspevku spomenieme mená Ignáca Felbigera, Gerarda van Swietena, Jozefa Ürméniho, Adama Františka Kollára, Samuela Tešedíka, Daniela Lehockého a Jána Seberíniho. Upozorníme aj na nepresné uvádzanie informácie, že Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku.

V 12. čísle časopisu Manažment školy v praxi ponúkame zaujímavosti z histórie školstva. Čo patrí k najväčším vynálezom ľudstva? Ako vznikol pijak? Kedy sa začala používať čierna školská tabuľa? Kedy vyplácali učiteľom plat? Ktorým žiakom sa dávalo vysvedčenie? Kto bol autorom výroku: „Naučím ťa po kostole hvízdať?“ Odpovede ponúkame na nasledujúcich riadkoch.

V 11. čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme historickým názvom zo školského prostredia. Odkiaľ pochádza názov „škola“? Od čoho možno odvodiť pojem „gymnázium“? V písomnostiach ktorého storočia sa objavuje pojem „universitas“? Kto bol v minulosti „rektor“?

V 10. časti časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme spolkovej činnosti učiteľov (učiteľským združeniam, učiteľským spolkom a učiteľským organizáciám). Opíšeme ich hlavné úlohy a spomenieme niektoré z učiteľských spolkov, ktoré patrili k našim najstarším spolkom a existovali na našom území.

Aké bolo zariadenie školských tried v minulosti? Čo tvoril školský inventár? Aké boli najčastejšie používané učebné pomôcky žiakmi? Čo si žiaci prinášali do tried? Kedy sa začalo vybavenie škôl a školských tried postupne zlepšovať?

V dnešnej časti príspevku sa pozrieme na povinnosti učiteľov v dávnejších dobách. Okrem vyučovania žiakov asistovali napríklad pri krstoch, vykonávali notárske práce, pisárske práce, ale aj piekli vianočné oblátky. Čo všetko patrilo v minulosti k povinnostiam učiteľa?

Rozvoj predškolského vzdelávania patril v Československu k najhodnotnejším výsledkom školskej politiky. Patrili sme k špičke v zaškolenosti detí posledného ročníka materských škôl.

Finančné ohodnotenie práce učiteľa je v súčasnosti stále problematickou oblasťou vyvolávajúcou diskusie. V dnešnej časti príspevku sa pozrieme na to, ako to bolo v dávnejšej minulosti s platmi učiteľov.

Kto sa v minulosti venoval učeniu detí, žiakov? Boli to vždy učitelia? Kedy sa začala cielená príprava na učiteľské povolanie? Čo bolo najvýznamnejším krokom v tomto smere? V dnešnej časti príspevku sa pozrieme na to, kto sa v minulosti živil učiteľstvom.

Vznik didaktiky sa všeobecne, ale nie celkom presne, pripisuje J. A. Komenskému (1598 - 1670). Toto prvenstvo sa spája s jeho menom vďaka dielu Veľká didaktika. Pod pojmom didaktika pojal Komenský viacero oblasti novodobej pedagogickej vedy, ktoré v nej spracoval.

Na pomyselnej prehliadke historických pamiatok slovenských obcí a miest sa budovy škôl len v malej miere dostanú do hľadáčika turistov. Je to škoda, pretože aj školy vedia rozprávať svoj príbeh. V dnešnej časti príspevku sa pozrieme na ich zriaďovanie.

Na pomyselnej prehliadke historických pamiatok slovenských obcí a miest sa budovy škôl len v malej miere dostanú do hľadáčika turistov. Je to škoda, pretože aj školy vedia rozprávať svoj príbeh. V dnešnej časti príspevku sa pozrieme na stavebnú podobu škôl, resp. na materiál, ktorý sa pri stavbe používal.

Ak sa vydáme na pomyselnú prehliadku historických pamiatok slovenských obcí a miest, budovy škôl sa len v malej miere dostanú do hľadáčika turistov. Je to škoda, pretože aj školy vedia rozprávať svoj príbeh, napríklad o tom, v ktorej časti obcí a miest sa staré školské budovy najčastejšie stavali.

Jozef Miloslav Hurban (1817 Beckov – 1888 Hlboké) patrí popri Ľudovítovi Štúrovi k najvplyvnejším osobnostiam národného hnutia Slovákov druhej polovice 19. storočia.

Ján Francisci-Rimavský (1. jún 1822, Hnúšťa – 7. marec 1905, Martin) – básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a spisovateľ, blízky spolupracovník Ľudovíta Štúra. Významná bola jeho účasť ako dobrovoľníckeho kapitána v revolučných rokoch 1848 – 49.

Peter Pavol Zgúth (25. január 1863 Vrbica, okr. Liptovský Mikuláš – 22. jún 1952 Martin) – učiteľ, autor učebníc a pedagogických statí, školský inšpektor. Angažoval sa v národnom hnutí.

Ján Seberini (aj Szeberinyi; 1. január 1780 Veličná, okr. Dolný Kubín – 10. február 1857 Banská Štiavnica) – vychovávateľ, kňaz, superintendent banského dištriktu.

 August Horislav Škultéty (7. august 1819 Krtíš – 21. máj 1892 Kraskovo, okr. Rimavská Sobota) – evanjelický kňaz, pedagóg, mnohoročný riaditeľ Slovenského ev. a. v. Gymnázia v Revúcej, blízky spolupracovník Ľudovíta Štúra.

Zo staršej histórie školstva sa nám zreteľne vynára postava bardejovského humanistického pedagóga Leonarda Stöckela (1510 – 1560).

Škola bola od stredoveku úzko spätá s cirkvou, čo nepriamo dokladá skutočnosť, že do novoveku sa budova školy nachádzala v blízkosti kostola a fary. Takto boli situované školy v 18. a 19. storočí v Báhoni, v Galante, v Plaveckom Petri na Záhorí či v Rakovej na Kysuciach, Spišských Tomášovciach na východe Slovenska a v mnohých ďalších mestách a obciach.