V príspevku prezentujeme Máriu Teréziu a jej tereziánske reformy zamerané na oblasť školstva. Opíšeme ciele školskej reformy, ako aj hlavnú pozornosť panovníčky, ktorá bola zameraná na zmenu stavu národného školstva. Rozoberáme tiež princípy, zásady školskej reformy spísané v Ratio educationis, informujeme o delení škôl na ľudové a latinské a venujeme sa aj rozvoju pedagogickej teórie pod vplyvom Ratia educatio. V príspevku spomenieme mená Ignáca Felbigera, Gerarda van Swietena, Jozefa Ürméniho, Adama Františka Kollára, Samuela Tešedíka, Daniela Lehockého a Jána Seberíniho. Upozorníme aj na nepresné uvádzanie informácie, že Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku.
Reformná aktivita cisárovnej Márie Terézie (panovala v rokoch 1740 – 1780) sa niesla v duchu epochy osvietenstva. Kládla dôraz na širšie uplatňovanie rozumu a racionalizmu v ľudskej činnosti. Je preto prirodzené, že koncom 18. a na začiatku 19. storočia prebehla aj tzv. tereziánska reforma školstva.
Mária Terézia si na pomoc privolala nemeckého pedagóga Ignáca Felbigera, ale neskôr aj ďalších osvietensky zmýšľajúcich ľudí ako Van Swietena, Jozefa Jozefa Ürméniho či Adama Františka Kollára, ktorého niektorí autori považujú za hlavného zostavovateľa Ratia educationis. .