Nielen odborná, ale aj širšia verejnosť v ostatných týždňoch žije otázkami nášho školstva, v ktorom v súčasnosti najviac rezonujú otázky týkajúce sa prípravy budúcich robotníckych povolaní. Vláda na svojom zasadnutí 5. januára 2015 prerokovala zákon o odbornom vzdelávaní a príprave mládeže. Diskusie o možnostiach, no najmä o potrebe lepšej prípravy budúcich pracovníkov pre jednotlivé odvetvia priemyslu, poľnohospodárstva, ba vôbec všetkých odvetví, sú skôr známe pod pojmom duálne vzdelávanie. Toto vzdelávanie sa má od septembra 2015 stať realitou vzdelávania žiakov, ktorí sa rozhodnú pre robotnícke povolania.
Pojem duálne vzdelávanie znamená, že vzdelávanie, teda príprava na budúce povolanie, na budúcu profesiu, sa realizuje na dvoch miestach – v škole a aj v podniku. Škola žiakovi, učňovi, poskytuje potrebné teoretické vedomosti a podnik sa orientuje na to, aby učiaci sa získal potrebné praktické zručnosti.
Medzi teoretickým a odborno-praktickým vyučovaním nemôže a nesmie byť priepasť, ale naopak, musí tu byť dôsledná vzájomná symbióza, dopĺňanie a vzájomné prepájanie sa teórie a praxe.
To musí prispieť k zabezpečovaniu skutočne vysoko odbornej prípravy odborníkov príslušnej profesie. Aj táto požiadavka, vysoká odbornosť, je jednou z tých, ktorá rezonuje pri potrebe zmien v príprave budúcich vysokokvalifikovaných robotníckych profesií.
Príprava učňovského dorastu do roku 1989
V tejto súvislosti treba spomenúť aj prípravu učňovského dorastu u nás do roku 1989. Samozrejme, dnes sa už nenájde vinník. Vinníci, ktorí spôsobili, že dobre prepracovaný a zabehnutý systém vzdelávania a prípravy učňovskej mládeže na povolanie, takpovediac, sa rozpadol. Až dnes si uvedomujeme, čoho sme sa vzdali, čo sme stratili, čo sme mohli ďalej budovať a postupne zdokonaľovať. Nečudo, že v súvislosti s duálnym vzdelávaním mnohí hovoria „o plači nad rozliatym mliekom“, „o objavovaní Ameriky“, „o objavovaní teplej vody“. Nazdávame sa, že tento reflexívny, aj keď nie celkom lichotivý pohľad, patrí pri tejto téme spomenúť. Inak by sme mohli byť aj kritizovaní, že nevnímame veci a javy komplexnejšie, ale jednostranne. Treba povedať aj to, že školstvo ako také nemalo ani silu, ani moc a m