Pedagogické povolanie, zvlášť v dnešnej dobe, predpokladá dobrú znalosť psychiky súčasného človeka. Tento rozmer učiteľ získava pedagogicko–psychologickým vzdelaním, ale tiež praxou, ktorá prináša mnohé skúsenosti. V dnešnej dobe v školách pri výchovných a osobnostných problémoch participujú školskí psychológovia, avšak učiteľ je stále dominantným článkom, ktorý má možnosť najrýchlejšie postrehnúť anomálie, ktorými môže žiak trpieť. Učiteľská profesia v bodovej škále frekvencie záťaže sa radí k rizikovým povolaniam, nakoľko učiteľ je vystavený mnohým osobnostným a spoločenským tlakom a napokon súčasná spoločnosť povolaniu „učiteľ“ neprikladá náležitý dôraz. Často je nútený byť vystavený kontrainterakcii s rodičmi, ktorí patologický rozmer problémového dieťaťa, nie vždy sú ochotní akceptovať a participovať na jeho odstránení.
„Kto si myslí, že je dokonalý, dokonale sa mýli“ W. James
V súčasnosti sa psychické záťaže či priamo ochorenia vnímajú ako výsledok spolupôsobenia viacerých faktorov. Ide o biochemické procesy odohrávajúce sa v mozgu jedinca, ďalej o genetické faktory, spojené s predispozíciou a tiež o pôsobenie sociálnych faktorov – výchovy, školy, spoločenského a rodinného zázemia. Významný podiel na vzniku jednotlivých ochorení v rovine psychóz má široká plejáda dostupných a jurisdikčne nedostupných psychotropných alebo psychoaktívnych látok, ktoré pôsobia nielen na telesné funkcie,ale majú nepriaznivé účinky na centrálny a vegetatívny nervový systém. Pokiaľ ide o závažnosť a častosť výskytu, ešte aj v súčasnej dobe sa psychické ochorenia podceňujú, pričom sú častou príčinou zhoršenej školskej úspešnosti či všeobecne kvality života, ktorá zasahuje stále nižšie vývinové ročníky.
Psychóza z gr. psychosis psyche (myseľ) osis (chorobný stav) označuje chorobu mysle. Predstavuje všeobecný psychiatrický termín, ktorý je označením pre výrazný odklon od spôsobu vnímania a správaniapsychicky zdravého jedinca. Ide o poruchy prežívania, ktoré na základe organického poškodenianepriaznivo ovplyvňujú stav jedinca. Navonok sa prejavujú špecifickými spôsobmi správania, ktoré bývajú neobvyklé a sú pomerne ľahko vnímateľné inými.
Ide o stavy, kedy sa žiak v škole neadekvátne správa, od najjednoduchších patologických prejavov mánie či depresie až po stavy halucinačné alebo prejavy spojené s paranoidnými príznakmi končiacimi sa izoláciu a schúlením sa do klbka pod školskou lavicou.
V školskej praxi je veľmi dôležité, aby učiteľ, ktorý postrehne tieto prejavy u detí, tieto nepodceňoval, nezanedbával, a ak si rodič nevšimne alebo nechce pripustiť, že sa u jeho dieťaťa tieto prvky objavujú, upozornil na to školského psychológa.
U jednotlivých typov ochorenia sa obraz prejavov líši. K najčastejším psychózam patria:
- mániodepresívna psychóza,
- schizofrénia,
ktoré sa môžu rozvíjať už v priebehu mladšieho aj staršieho školského veku.
Ide o poruchy prežívania, charakteristické poruchami kontaktu s realitou, poznamenané apatiou, prežívaním dezorientovanosti vo vzťahu k okoliu, s prvkami bludov (najmä grandiózne, velikášske alebo paranoidné bludy) s mikro a makro podobami halucinácií, často bizarnými presvedčeniami, extrémnou menlivosťou nálad, neovplyvniteľnosťou, absenciou empatie, ale aj naopak prílišnou dôverou k iným (naivitou). Entuziazmus a prehnaná ambicióznosť, ale aj pasivita, latentný útlm, zmeny osobnosti, paranoja, to sú najčastejšie prvky, ktoré sa objavujú u jedincov, u ktorých sa prejavujú symptómy psychózy. Jedinec tieto prejavy prežíva hlboko subjektívne, nekritickosť jeho prejavov spôsobuje problémy v sociálnom prostredí a v neadekvátnej interakcii s okolím. V psychotickej populácii sú mnohými štúdiami preukázané nadpriemerné kreatívne schopnosti. Pri niektorých formách psychóz ide o nadpriemerné IQ (inteligenčný kvocient), alebo podpriemerné EQ (emocionálny kvocient) a výsledne slabé sociálne