Zásadný podiel na rozvoji vedy a techniky v 2. polovici 20. storočia mal rozvoj informačných technológií spojených najmä s nástupom počítačov. Aj tento fenomén sa stal súčasťou súperenia dvoch znepriatelených táborov počas studenej vojny. Východný blok, Československo nevynímajúc, čím ďalej tým viac zaostával za západnými štátmi napriek tomu, že aj on prešiel na používanie a výrobu počítačov.^[1] Budúce používanie počítačov v pracovnom alebo domácom prostredí reflektoval postupne aj školský systém. Počítače sa objavovali na školách rôznych stupňov a s používaním počítačov boli spojené aj krúžky či nepovinné predmety. Od 1. septembra 1986 sa na českých a slovenských gymnáziách začala ako povinný predmet vyučovať informatika a výpočtová technika.^[2]

Ciele, obsah a príprava výučby

Predstavy vtedajšieho Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „MŠ SSR“) o cieľoch predmetu boli pomerne široké. Študenti mali získať základný prehľad o informatike, práci s počítačom, jeho programami a mali sa ich naučiť používať. Dve vyučovacie hodiny do týždňa boli tomuto predmetu určené v 1. ročníku, pričom polovica mala byť venovaná teoretickým základom a druhá polovica už praktickej práci s počítačom. Jedna vyučovacia hodina mala predmetu ostať v 2. ročníku, obsahom predmetu však mala byť výhradne praktická práca s počítačom. Pri väčšom záujme sa ako voliteľný predmet mohli zaviesť a