Digitálne deti

Vydáno:

ŠPECIFIKÁ GENERÁCIE VYRASTAJÚCEJ V DIGITÁLNOM PROSTREDÍ

Článok nadväzuje na problematiku Úlohy rodičovstva v ére digitálnych detí, no pozornosť venujeme prioritne deťom. Zaoberáme sa fenoménom digitálnych detí (tzv. digi detí), ktorá predstavuje generáciu vyrastajúcu v prostredí presýtenom digitálnymi technológiami a online médiami. Charakterizujeme špecifiká tejto generácie a následne analyzujeme vplyv digitálneho prostredia na detský vývin, správanie, učenie a sociálne vzťahy. Pozornosť venujeme spôsobom, akými digitálne technológie formujú detské vnímanie sveta, ako ovplyvňujú ich komunikačné návyky a procesy socializácie. Poukazujeme na charakter budovania online identity v digitálnom prostredí a zároveň na riziká, ktoré sú s ním úzko spojené.

Digitálne deti môžeme charakterizovať ako mladých ľudí, ktorým sa v očiach „odrážajú“ obrazovky, pretože cez ne spoznávajú okolitý svet. Ide o generáciu, ktorá sa narodila do doby obrazoviek, satelitov a umelých inteligencií a ocitla sa tak uprostred informačnej éry plnej dní a nocí digitálneho času (Kršňák, 2022).

Virtuálna generácia označená ako generácia Z sa medzi mladými často nazýva aj Facebook Generation, Selfie Generation, Google Generation, iGens či Internet Generation. Títo užívatelia so sebou prinášajú množstvo označení, no stále ide o rovnakú skupinu detí a mládeže narodených po roku 1995.

Za významný znak, ktorý uvedenú generáciu odlišuje od predchádzajúcej (vrátane ich učiteľov a rodičov) je, že nepoznajú život bez internetu a počítačov. Narodili sa do digitálnej doby a sú extrémne zruční v používaní moderných digitálnych technológií. Tieto deti a mládež sú v neustálej interakcii s týmito technológiami, čo potvrdzuje aj austrálsky longitudinálny výskum (deti a mládež nad 10 rokov): až 96 % mladistvých vlastní mobilný telefón, 94 % využíva denne notebook, 85 % tablet a viac ako 70 % používa stolový počítač, preto sú títo označovaní aj ako „deti obrazoviek“ (National Centre for Vocational Education Research, 2018).

Vedci poukazujú, že každodenná interakcia mladých s obrazovkami či digitálnymi technológiami prispieva k mutácií mentálnych procesov, ktoré aj jednotlivo uvádzame. Gibson (2016) vo svojich štúdiách uvádza, že permanentný kontakt detí s obrazovkou od raného detstva zapríčiňuje zmenu neurónových obvodov a tým sú ovplyvnené myseľ, duševné zdravie, učenie sa aj sociálne vzťahy detí. Zmeny vedú u žiakov k nedostačujú