Regionálna história predstavuje významnú súčasť všeobecných dejín a považuje sa za jednu zo špecializácií historickej vedy, ktorá sa sústreďuje na výskum vývoja spoločnosti na menších územných celkoch, akými sú kraje, oblasti, obce alebo jednotlivé sídla. Regionálne dejiny vytvárajú organický komponent štátnych a národných dejín; nejde o samostatný vedný odbor, ale o dôležitú vrstvu historického poznania, ktorá dopĺňa makrohistorické súvislosti o konkrétne lokálne prejavy. Ich výskum je nevyhnutný, pretože slovenská historiografia by bez systematického mapovania menších komunít nemala dostatok materiálu na pochopenie širších dejín. Analytické práce zamerané na lokálne prostredie predstavujú základ „malých dejín“, ktoré zahŕňajú každodenný život, mikrosociálne procesy, drobné príbehy i tradičné formy kultúry. Popularizácia regionálnych dejín však musí zostať v medziach objektivity, keďže nekritické idealizovanie minulosti môže viesť k skreslenému vnímaniu historickej reality.

Význam vyučovania regionálnych dejín

Regionálne dejiny plnia poznávaciu aj výchovnú funkciu. Záujem spoločnosti o publikácie venované regionálnej histórii je výrazný, pretože skúmajú a približujú prostredie, v ktorom ľudia žijú, pracujú a tvoria (Bodnáro