PO MNÍCHOVSKEJ DOHODE. V SPOMIENKACH NAJVYŠŠÍCH PREDSTAVITEĽOV
Podpis Mníchovskej dohody na jeseň 1938 odštartoval sériu politických a spoločenských zmien, ktoré sa v priebehu niekoľkých mesiacov prejavili aj v prostredí malackej školy. Kronika Štátnej ľudovej a meštianskej školy v Malackách zachytáva, ako sa autonómia Slovenska, odchod českých učiteľov, nástup ľudáckej ideológie a krátka nemecká okupácia premietli do života učiteľov a žiakov.
Podpis Mníchovskej dohody spustil lavínu politických zmien, ktorých dopad sa v priebehu jedného školského roka podpísal aj na činnosti Štátnej ľudovej a meštianskej školy v Malackách. Verne to ukazuje školská kronika. Na konci existencie 1. Československej republiky platila na Slovensku 8-ročná povinná školská dochádzka. Jej absolvovanie bolo možné na ľudovej škole, ktorá však nie vždy dávala možnosť 8-ročného štúdia. Po 5. ročníku mohli deti ísť na 8-ročné gymnázium alebo meštiansku školu. Meštianska škola trvala 3 roky s možnosťou ďalšieho ročníka určeného na doplnenie praktického vzdelania. V Malackách boli ľudová a meštianska škola spojené a žiaci mohli priamo z 5. ročníka ľudovej prejsť na meštiansku školu.[1]
Pod tlakom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (ďalej len „HSĽS“) podpísali 6. októbra 1938 politické strany, s výnimkou sociálnych demokratov a komunistov, tzv. Žilinskú dohodu. Na Slovensku vznikla prvá autonómna vláda. Prvým ministrom školstva sa 7. októbra 1938 stal gymnaziálny profesor Matúš Černák, ktorého 20. januára 1939 vystriedal Jozef Sivák.[2] Politické zmeny sa vznikom autonómie neskončili. V priebehu nasledujúcich týždňov sa začal proces postupnej demontáže demokracie: činnosť niektorých politických strán bola zastavená a neskôr zakázaná. Iné strany sa museli dobrovoľne či násilne zjednotiť s HSĽS, ktorá sa stala štátostranou.[3