...DO VYUČOVACEJ STRATÉGIE EUR
Príspevok sa zameriava na implementáciu heuristického návodu D.I.T.O.R (definuj, informuj sa, tvor, ohodnoť, realizuj) do vyučovacej stratégie EUR (evokácia – uvedomenie si významu – reflexia) v kontexte technického vzdelávania na strednej škole. Cieľom je podporiť aktívne učenie, tvorivosť a kritické myslenie žiakov prostredníctvom prepojenia dvoch didaktických prístupov. Príspevok poukazuje na ich synergický potenciál pri rozvoji kognitívnych a nonkognitívnych kompetencií žiakov, najmä v technických predmetoch, ako je robotika.
Vyučovacie predmety technického vzdelávania na stredných školách sa vyznačujú tým, že v nich zohráva významnú úlohu praktická činnosť a psychomotorické ciele. Učitelia odborných predmetov a majstri odbornej výchovy čelia výzvam, ktoré si vyžadujú kreatívny prístup k organizácii vyučovania a výberu vhodných metód. Využívajú svoj tvorivý potenciál, prispôsobujú vyučovacie metódy a hľadajú spôsoby, ako najefektívnejšie podporiť proces učenia. Výučba technických predmetov kladie na učiteľov špecifické nároky. Napriek tomu sa snažia vytvárať prostredie, ktoré podnecuje tvorivé, kritické, hodnotiace aj logické myslenie žiakov. Prostredníctvom aktivizujúcich vyučovacích metód stimulujú zvedavosť, nadšenie a túžbu po poznaní.
Materiálno-technické vybavenie školských dielní, odborných učební, laboratórií je v mnohých prípadoch doplnené o výpočtovú techniku, prístup k internetu, videotutoriály a simulačný softvér, ktoré môžu slúžiť ako podpora pri výučbe a rozvíjaní odborných kompetencií.
V minulosti dominovalo vo vyučovaní dogmatické poňatie edukácie, ktoré neskôr nahradilo tradičné vyučovanie, stále prítomné v školách. Podľa Tureka (2014) je hlavnou charakteristikou tradičného vyučovania prenos poznatkov od učiteľa k žiakovi v podobe hotového, uzavretého a definitívneho obsahu. Pre generáciu ALFA nie je tradičné vyučovanie, často označované aj ako výkladovo-ilustratívne, veľmi vyhovujúce. Inými slovami, „tradičné vyučovanie nemôže plne zabezpečiť prípravu mládeže na život v 21. storočí, ktorý sa bude vyznačovať ešte rýchlejšími zmenami, ako je tomu v súčasnosti“ (Albert, 2002, s. 153).
Pri pravidelnom predkladaní predpripraveného učiva a sústredení sa na riešenie typických školských úloh môže dôjsť k zníženiu aktivity medzi žiakmi. Takýto prístup vedie k automatizovanému učeniu, ktoré sa sústreďuje len na reprodukovanie znalostí. Keď sa žiaci stretnú s netypickou úlohou, ktorá presahuje rámec bežne riešených príkladov, žiaci neraz reagujú vyhýbavo a očakávajú učiteľovu pomoc tvrdeniami, ako „To nevieme, to sme sa neučili. Ukážete nám to?“ Je dôležité, aby sa žiaci viac zapájali do samostatného učenia, skúmania a aktívneho objavovania nových poznatkov.
Na zabezpečenie kvalifikácie absolventov schopných efektívne reagovať na požiadavky trhu práce je potrebné zvyšovať kvalitu a efektívnosť vzdelávacieho procesu prostredníctvom primeraného výberu pedagogických postupov. Moder