Rozdeliť čas a energiu medzi svet práce a rodinu je každodennou úlohou zamestnaných mužov a žien; tých v učiteľskej profesii nevynímajúc. V príspevku venujeme pozornosť rovnováhe práce a osobného života. Pojednávame o negatívnych aspektoch a upriamujeme pozornosť na pozitíva, ktoré zo súčasného angažovania sa v oboch oblastiach môžu plynúť.
V posledných desaťročiach nastali zmeny v tradičnom vymedzení mužských a ženských rolí. Sme svedkami výraznejšej orientácie žien na budovanie kariéry, ktorá nevylučuje rodinný život. Sledujeme aj narastajúcu angažovanosť mnohých otcov v rodinnej sfére. Nárast počtu zamestnaných žien bol sprevádzaný zvýšeným záujmom výskumníkov o ich život, účasť v pracovnej sfére, spôsob, akým organizujú svoje pracovné a rodinné povinnosti. Snahou je porozumieť prepojeniu práce a rodiny a skúmať, ako sa navzájom ovplyvňujú pracovné a rodinné roly. Okrem záujmu sústredeného na konflikt rodinných a pracovných rolí u žien – matiek, sa postupne objektom výskumu stala aj populácia mužov. V posledných rokoch je venovaná pozornosť nielen negatívnym dôsledkom prepojenia práce a rodiny, ale aj pozitívnym aspektom v zmysle vzájomného obohacovania pracovných a rodinných rolí.
Technologický pokrok a zmeny vo svete práce prinášajú zvýšenú záťaž v podobe očakávaní, ktorým čelia mnohí zamestnanci: pracovať rýchlejšie, pružne reagovať na požiadavky užívateľov služieb, plniť úlohy v čoraz prísnejších termínoch, neustále zvyšovať svoj výkonnostný štandard.
Zo správy Eurofondu pre rok 2016 vyplýva, že každý piaty zamestnanec v Európe má problém v nachádzaní rovnováhy medzi prácou a osobným životom (Fedáková, 2017). Učitelia nie sú výnimkou. Mnohí z nich dnes čelia nevyhnutnosti pracovať nad rámec pracovnej doby, aby dodržali termíny a pripravili sa na nasledujúci pracovný deň. A nerobia to už len z lásky k profesii a ochoty pomôcť svojim žiakom – často sú dôvodom narastajúce požiadavky práce vrátane enormnej byrokratickej a administratívnej záťaže. Ocitajú sa pod tlakom, ktorý je poháňaní túžbou robiť svoju prácu dobre a zároveň vyhovieť stúpajúcim nárokom.
Slabá rovnováha medzi svetom práce a rodiny je často dôsledkom predlžovania pracovného času. Pritom existuje množstvo dôkazov (Adams, 2006), že môže viesť k nárastu pracovného stresu, zníženiu produktivity, častejším nehodám a zvýšenej chybovosti, dlhodobým zdravotným ťažkostiam.
Uvedené nemožno prehliadať, keďže rovnováha medzi svetom práce a súkromím súvisí nielen s pracovným výkonom a spokojnosťou zamestnanca v práci. Je dôležitá aj pre osobnú pohodu, spokojnosť so zdravím, rodinným životom a pre celkovú životnú spokojnosť. Rovnováha medzi prácou a osobným životom má mimoriadny praktický význam aj v školstve. Jej absencia môže viesť k ťažkostiam z pohľadu učiteľa a jeho života, ale môže sprostredkovane zasahovať aj prežívanie žiakov, čím sa podpíše na kvalite vzdelávacieho procesu a celkovej klíme v škol