Prvý ročník základnej školy je dôležitým medzníkom v živote každého človeka. Z detí sa stávajú žiaci, ktorí majú motiváciu naučiť sa čítať a písať a hru postupne nahrádza učenie. V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o KOGNITÍVNEJ HETEROGENITE TRIEDY a rešpektovaní žiackych poznatkov. Tejto problematike je venovaný príspevok, ktorý má aplikačný charakter.
Čítanie a písanie sú komunikačné zručnosti, ktoré zastávajú v našom živote významné miesto. Naučiť sa čítať a písať je cieľom 1. ročníka základnej školy, avšak už dlhší čas prevláda trend tzv. kognitívnej heterogenity. V praxi to znamená, že v triede sú konfrontovaní žiaci, ktorí čítať vedia, s tými, ktorí čítať nevedia.
Čítanie predstavuje schopnosť človeka text dekódovať (Gavora, P., 2002), čo sa podľa O. Zápotočnej (2001) realizuje zrakovou analýzou písmen. Písanie slúži podľa Ľ. Belásovej (2017) ako prostriedok dorozumievací a komunikačný, pričom ide o vyjadrovanie vlastných myšlienok.
Myslíme si, že tieto dve činnosti môžu žiaci nadobudnúť aj aplikovaním myšlienky J. Amosa Komenského „Schola ludus“ (škola hrou) a myšlienkou J. Locka „Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.“ Myslíme si, že práve tieto dve myšlienky sú jedným z pilierov nového trendu vyučovania, tzv. zážitkovej pedagogiky. Aplikovanie týchto dvoch princípov a zároveň ich diferencovanie vzh