Hodnotenie je neodmysliteľnou súčasťou pedagogického procesu, prostredníctvom ktorého sa spolu so skúšaním preveruje zvládnutie zadaných cieľov. V posledných rokoch sa v súvislosti nutnosťou zlepšenia schopnosti kritického myslenia čoraz častejšie hovorí o nutnosti implementácie nových spôsobov hodnotenia, ktoré by zabezpečovali rozvoj modelu vzdelávania orientovaného na študenta. Práve vzájomná kontrola prispieva k prehĺbeniu teoretických poznatkov, čím súčasne zapája pedagógov do samotného procesu hodnotenia.
Hodnotenie človeka má v spoločnosti zásadný význam, pretože každé hodnotenie, spätná väzba pôsobí ako stimulant, čím prispieva k zlepšeniu práce z kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránky. Hodnotenie ako neodmysliteľná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu na základných, stredných a vysokých školách má tiež mimoriadny význam v edukačnej praxi. Spolu s konštruovaním identity si hodnotená osoba už od útleho veku vytvára pozitívny (alebo naopak negatívny) sebaobraz, ktorý podporuje jej sebadôveru a sebarozvoj, čo ovplyvňuje ďalšiu školskú úspešnosť a rozvoj určitých vlastností, na základe ktorých sa potom bude formovať charakter človeka. Hlavne z tohto dôvodu sa predovšetkým u mladších ročníkov pristupuje k otázke hodnotenia veľmi citlivo.
Všeobecne známa 5-stupňová klasifikácia ako hlavná forma hodnotenia je nedostačujúca, pretože nie je komplexná, často býva subjektívna, podnecuje k porovnávaniu a zatrieďovaniu do skupín podľa výkonu, čím brzdí individuálny rozvoj podľa vlastného tempa a negatívnym spôsobom ovplyvňuje sebaprijímanie.
Žiaci a študenti v procese vzdelávania často vystupujú ako pasívne objekty skúšania a hodnotenia, nedostávajú potrebný priestor na sebahodnotenie ako nevyhnutnú súčasť formatívneho hodnotenia. Miera implementácie progresívnych spôsobov hodnotenia do pedagogického procesu patrí medzi čoraz diskutovanejšie témy nielen pedagogickej teórie, ale rovnako aj medzi širokou verejnosťou.
Ide o tzv. alternatívne spôsoby hodnotenia, pre ktoré sú charakteristické nasledovné vlastnosti (Kicová 2015):
- zisťovanie jednotlivých vedomostí, schopností a zručností v autentických podmienkach, t. j. v podmienkach, ktoré sa čo najviac približujú realite;
- individuálny prístup ku kaž