V odborom časopise DIDAKTIKA (č. 2/2022) sme v článku „Hĺbkové vyučovanie a učenie“ opísali koncepciu hĺbkového vyučovania. Článok sme ukončili tým, že uvedená koncepcia vyučovania si vyžaduje zmenu filozofie názorov na učenie sa žiaka a vyučovanie vôbec. V tomto príspevku opisujme ďalšie aspekty uvedeného vyučovania a úlohy učiteľa v ňom, predovšetkým z hľadiska uplatňovania stratégií. Ďalej opísané sa nevzťahuje prísne len k hĺbkovému vyučovaniu, stratégie majú svoje opodstatnenie v každom vyučovaní. Hĺbkové vyučovanie je však tým, ktoré ich významnejšie akcentuje.
Ak čitateľ očakáva vymenúvanie rôznych doposiaľ nepoznaných vyučovacích metód alebo stratégií, potom bude možno aj sklamaný. V hĺbkovom vyučovaní možno využívať bežné vyučovacie metódy a koncepcie, pretože úspech a výsledok učebnej činnosti žiakov závisí od viacerých ďalších činiteľov. Predovšetkým od toho ako učiteľ riadi vyučovanie, ako v reálnom procese pristupuje k žiakom, ako dokáže v nich prebúdzať záujem o učenie, ako spája všetko, čo sa majú žiaci naučiť, s reálnym životom, ich skúsenosťami, ukážkami využitia novozískaných vedomostí a pod.V zásade nejde o nové vyučovacie metódy. Podstatnou a zásadnou inováciou je zmena názorov na vyučovanie a učenie sa žiakov, no najmä na postoje učiteľa k žiakom a k sprostredkúvaniu im nového učiva. Všetky vyučovacie metódy a koncepcie, ktoré poznáme, a ktoré sú v edukačnej práci učiteľmi využívané, sa využívajú aj v hĺbkovom vyučovaní.
V čom sa líšia úlohy učiteľa v zaužívanej edukácii od hĺbkového učenia a vyučovania? Prečo sa zdôrazňujú nové stratégie?
V publikáciách o tomto vyučovaní sa nehovorí len o metódach, ale aj o stratégiách edukácie.Vyplýva z nich, že vyučovanie a učenie nie je krátkodobý akt osvojenie si niečoho nového, ale je to istý systém vyučovania a učenia, v ktorom žiaci uvedomele získavajú nové vedomosti, ktoré sa navzájom prepájajú, osvojené vedomosti sú využívané tak, aby sa opakovali a utvrdzovali, a pritom aby boli zároveň aj „nástrojom“ pre získavanie ďalších nových vedomostí.
Záujem a uvedomelosť sú tými činiteľmi, ktoré sú mimoriadne motivačné. Práve rôzne motivačné stratégie podporujú činnosť žiakov do učenia. V súvislosti s týmto sú akcentované nielen vedomosti žiaka, ale spolu s nimi aj ďalšie aspekty, ktoré sme v bežnej edukácii donedávna nie veľmi doceňovali. Sú to predovšetkým: logické osvojovanie si učiva; učenia sa riešením rôznych životných, ale aj teoretických problémov ako jedna z možných možností rozvíjania záujmu a aj tvorivosti žiakov; komunikácia žiakov s učiteľom, ale aj žiakov navzájom; rozvoj kritického myslenia žiakov; dôsledná pozornosť samostatnému uče
Máte predplatné? Prihláste sa
Zaregistrujte sa a aktivujte si 10-dňový skúšobný prístup zdarma
Vďaka registrácii môžete využívať aj vybraný obsah:
- čítať platené články na portáli
- vyskúšať funkciu záložky Moja kancelária
- prelistovať si archív časopisov
- pozrieť si termíny v kalendári
- prezerať predpisy
Chcem sa zaregistrovať
Chcete vedieť viac o predplatnom?