Kooperatívne učenie ako prevencia agresívneho správania

Nárast rizikového či problémového správania u detí a mládeže, sa odzrkadľuje aj v každodennej práci učiteľov základných a stredných škôl. Prvé problémy sa začínajú objavovať a prejavovať u žiakov čoraz nižších vekových kategórií.

Typickými znakmi ich správania sú: nedostatok empatie, zvýšená agresivita, nedostatočná sebakontrola, sebectvo, nárast konzumu a vyžadovanie okamžitého plnenia prianí.

Závažným problémom sa v súčasnosti stáva nárast agresívneho správania a jeho výskyt u stále mladších žiakov. Pri agresívnom správaní ide o porušenie a obmedzenie práv druhých – symbolické alebo reálne obmedzovanie, poškodzovanie a ničenie. Ako uvádzajú P. Harsa, D. Kertészová, M. Macák, I. Voldřichová a I. Žukov (2012), agresivita je komplexný fenomén uplatňujúci sa v každodennom živote. Treba ju kontrolovať, kultivovať, regulovať a usmerňovať prosociálne účelným smerom, aby nedochádzalo k narušovaniu vzťahov medzi ľuďmi a normami spoločnosti.

Agresívne správanie žiakov môže vyústiť až do páchania trestnej činnosti. Takéto konanie je stále odvážnejšie a brutálnejšie. Môže prerásť do šikanovania, ktoré patrí medzi najzávažnejšie negatívne javy.

Pod šikanovaním rozumieme akékoľvek správanie žiaka alebo žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom, prípadne ich ohrozenie alebo zastrašovanie.

Ide o cielené a opakované násilie voči žiakovi alebo žiakom, ktorí sa nevedia alebo nemôžu brániť. Šikanovanie sa prejavuje v rôznych podobách. Oproti šikanovaniu v minulosti vykazuje dnešné šikanovanie niektoré alarmujúce znaky:

• vzrastajúci počet prípadov šikanovania,
• znižovanie vekovej hranice agresorov šikanovania,
• zvýšená brutalita a rafinovanosť šikanovania.

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie

Štátna školská inšpekcia vykonala v školskom roku 2018/2019 inšpekcie v 79 základných a 25 stredných školách (13 gymnázií a 12 stredných odborných škôl). Zisťovala bezpečnosť školského prostredia a vzťahy medzi aktérmi vzdelávania. Na základných školách šikanovanie bolo takmer vo všetkých kontrolovaných školách prítomné.

• Obeťou šikanovania bolo viackrát 16,9 % žiakov.
• Svedkom bolo jedenkrát alebo viackrát až 40,3 % opýtaných.

Na stredných školách pocit bezpečia chýbal v škole 8,5 % žiakom. Zistenie podporovali aj výsledky dotazníka žiakov, podľa ktorých bol šikanovaniu vystavený takmer každý 15-ty žiak strednej školy nielen na miestach mimo školy, ale aj v čase prestávok v triedach, na chodbách alebo toaletách.

Zistenia ŠŠI v školskom roku 2019/2020 ohľadne výskytu šikanovania u žiakov základných a stredných škôl potvrdzujú rozšírenie tohto negatívneho javu (zisťovanie prebehlo v 31 základných školách, 7 gymnáziách a 8 stredných odborných školách).

• Obeťou šikanovania bolo 14,5 % žiakov ZŠ, 7 % žiakov gymnázií a 13 % stredných odborných škôl.
• Svedkom šikanovania bola viac ako štvrtina opýtaných, konkrétne 37 % žiakov základných škôl, 21 % žiakov gymnázií a 27 % žiakov stredných odborných škôl.

Agresívne prejavy vo virtuálnom prostredí a v triede

Agresívne prejavy sa prenášajú aj do virtuálneho prostredia. Príkladom je kyberšikanovanie, čiže zneužívanie mobilných telefónov a internetu na posielanie agresívnych, nenávistných a poškodzujúcich správ, prípadne zastrašovanie osôb. Anonymné prostredie internetu predstavuje značné nebezpečenstvo.

O tom, že kyberšikanovanie predstavuje vážny a rozšírený výchovný problém, svedčia výsledky objektívnych výskumov, ktoré boli realizované v Slovenskej republike. Žiaci na internete zverejňujú nenávistné prejavy a komentáre, ktoré sa označujú ako cyberhate. Jednotlivé oblasti rizikového správania sa môžu v kyberpriestore prelínať a kombinovať. Žiaci dokážu efektívne pracovať s informáciami, robiť viac vecí naraz, ale žijú vo virtuálnom svete – majú množstvo priateľov na sociálnej sieti, nie však v reálnom živote, viac komunikujú cez počítač ako tvárou v tvár, zlyhávajú v situáciách, keď majú spolupracovať.

Nárast agresívneho a ďalšieho nevhodného správania u žiakov zaznamenávame na základných i stredných školách. Ako uvádzajú E. Petlák, A. Škoviera, G. Siváková (2019) negatívne atribúty sveta dospelých sa presúvajú do sveta detí a mládeže, vytláčajú pozitívne ideály a devastujú emocionálnu stránku osobnosti. V žiackom kolektíve sa rozmáha šikanovanie a vulgárna komunikácia, kladné hodnoty ustupujú do úzadia a do popredia sa dostáva snaha o sebaprezentáciu a sebapresadzovanie na úkor iných.

Konflikty sú prirodzenou súčasťou života, vyskytujú sa aj v školskom prostredí (medzi žiakmi, žiakmi a učiteľmi, učiteľmi a rodičmi žiakov, zamestnancami školy). Môžu mať aj pozitívne stránky, napr. vyjasnia sa postoje, zvýši sa zaangažovanosť, zvýši sa výkon. Ak sa konflikty riešia, môžu spôsobiť konštruktívne zmeny. Je nutné naučiť žiakov správne riešiť konflikty asertívne a najmä neagresívne, naučiť žiakov spolupracovať.

Každú triedu tvoria žiaci, vždy ide o rôznorodú skupinu žiakov a každá trieda má tak svoje špecifiká. Prirodzenou a dôležitou súčasťou každej skupiny, aj školskej triedy, je tenzia – napätie.

Podľa J. Oravcovej (2004) je tenzia vyvolaná nespokojnosťou členov skupiny, ktorá môže súvisieť s:

• nejasne definovanými cieľmi,
• nestotožnením sa členov s úlohou,
• prežívaním neadekvátnosti vzájomných vzťahov,
• neprijatím štýlu vedenia a pod.

Tenzia vzniká v triede aj vďaka rivalite podskupín, čo je v poriadku, ak ide o rivalitu v učení a dosahovaní výsledkov. Nebezpečné a nežiadúce je, ak ide o súťaž v odpore voči učiteľovi alebo o súťaž s prvkami hostilného správania voči konkurenčným podskupinám. Existuje optimálna hladina tenzie, ktorá vedie k zvýšeniu produktivity a akcieschopnosti triedy.

Aplikovaním úloh vyžadujúcich spoluprácu môže učiteľ podporovať kohéziu skupiny, ktorá je nevyhnutná pre pokojnú prácu v triede.

Štátne vzdelávacie programy definujú všeobecné ciele výchovy a vzdelávania, z ktorých vyberáme:

• Pre 1. stupeň ZŠ: Rozvíjať sociálne kompetencie a podporovať prosociálne správanie žiakov. Viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich povinností a rešpektovaniu práv iných ľudí.
• Pre 2. stupeň ZŠ: Rozvíjať u žiakov sociálne kompetencie s dôrazom na kultivovanú komunikáciu a spoluprácu.Viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich povinností a rešpektovaniu práv iných ľudí.
• Úplné stredné všeobecné vzdelávanie: Prehĺbiť u žiakov sociálne kompetencie, osobitne schopnosť kultivovane komunikovať, racionálne argumentovať a efektívne spolupracovať v rôznych skupinách. Posilniť u žiakov prístup rešpektujúci ľudské práva a zodpovednú účasť v demokratickej spoločnosti. Motivovať žiakov k tomu, aby sa zaujímali o svet a ľudí okolo seba.

Kooperácia ako prevencia

Škola zohráva jednu z najdôležitejších úloh pri socializácii žiakov. V rámci nej je nevyhnutné podporovať spoluprácu, rozvíjať u žiakov sociálne spôsobilosti, podporovať efektívne riešenie problémov a konfliktov, rozvíjať sociálnu komunikáciu, empatiu i asertívne správanie.

Čo najširšie uplatňovanie kooperácie medzi žiakmi je výrazným preventívnym faktorom pred vznikom šikanovania i ďalších foriem nevhodného správania u žiakov.

V rámci vyučovania je nutné prepojenie kognitívnej, afektívnej a konatívnej zložky osobnosti u žiakov, prepojenie preventívneho pôsobenia na: „Vedomosti – postoje – sociálne zručnosti“.

Ako uvádzajú M. Niklová a J. Stehlíková (2018), v rámci preventívnych aktivít by malo byť pôsobenie v škole zamerané na:

• rozvíjanie sociálnych spôsobilostí žiakov so zreteľom na podporu protektívnych faktorov,
• efektívne riešenie problémov,
• rozvíjanie sociálnej komunikácie, sociálnej percepcie,
• zvládanie hnevu, autoregulácie a pod.

Je dôležité realizovať kooperatívne aktivity. Podľa T. Jablonského (2017) interpersonálne zručnosti, napr. schopnosť komunikovať a pracovať v tíme, sú čoraz dôležitejšie. Možno súhlasiť so Z. Zastkovou (2020), podľa ktorej kooperatívne učenie a vyučovanie poskytuje príležitosť, aby si žiaci uvedomili spolužitie s ostatnými, zaujali svoju vlastnú perspektívu, presadili si svoj argumentačne podložený názor, naučili sa preberať zodpovednosť za svoje úsilie, dokázali spolupracovať s ostatnými pri plnení cieľa. Kooperatívne rovesnícke interakcie sú základné mechanizmy v sociálnom a morálnom rozvoji žiakov, v skupinách majú žiaci príležitosť koordinovať svoju činnosť s ostatnými, diskutovať o nezhodách, čím nadobúdajú príležitosť rozvinúť porozumenie druhého človeka, zodpovednosť za seba a úsilie ostatných. Ako uvádzajú M. Černotová a I. Ištvan (2015), privilégiom kooperatívneho vyučovania je hlavne sociálny a etický rozmer rozvoja žiakov, napr. rozvoj zodpovednosti, čestnosti spolupráce, tolerancie, empatie.

Výhody kooperatívneho učenia

Kooperatívne učenie a vyučovanie má vo viacerých oblastiach mnohé výhody:

• Žiaci dosahujú lepšie výsledky pri osvojovaní si učiva, ale aj rôznych zručností.
• Zvyšuje sa sebadôvera žiakov a motivácia k učeniu.
• Žiaci sa učia kritickému mysleniu.
• Vytvárajú sa pozitívne vzťahy medzi žiakmi, učia sa pracovať v tíme.
• Dochádza k lepšej integrácii žiakov v multikultúrnych skupinách, k rozvíjaniu sociálnych zručností a kompetencií.
• Znižuje sa úroveň strachu a stresu žiakov, objavuje sa menej ťažkostí s disciplínou.
• Môže mať silný výchovný – afektívny efekt.

Práca v skupine nemusí automaticky viesť ku kooperácii. Pod kooperatívnym učením rozumieme prácu v dvojiciach alebo skupinách a aby bola práca efektívna, musí mať podľa odborníkov (M. Černotová, I. Ištvan, 2015; D. W. Johnson, R. T. Johnson, 1999; H. Kasíková, 2010; Z. Zastková, 2020 a iní) tieto charakteristiky:

• Štrukturovanie skupinovej práce – učiteľ musí žiakom zadať jasné pokyny a úlohy, aby vedeli, ako majú pracovať a postupovať, kto je za ktorú úlohu zodpovedný.
• Pozitívna vzájomná závislosť – žiaci pracujú na spoločnej úlohe, majú spoločný cieľ. Len spoločne môžu dosiahnuť úspech, ak v skupine zlyhá jeden, zlyhajú všetci. Žiaci si pomáhajú pri dosahovaní cieľa.
• Individuálna zodpovednosť – žiak je zodpovedný za svoju vlastnú úlohu, ale aj za celkový výsledok skupiny.
• Priama interakcia a vzájomný kontakt – treba zabezpečiť vzájomný kontakt žiakov, napr. sedením. Žiaci sa navzájom povzbudzujú a uľahčujú úsilie v snahe dosiahnuť skupinový cieľ, delia sa o obmedzené zdroje, ktoré majú k dispozícii, vymieňajú si informácie a materiály.
• Využitie a formovanie sociálnych zručností – efektívna spolupráca je založená na kompetencii spolupracovať v skupine, žiaci sa učia navzájom rešpektovať, komunikovať, predchádzať i riešiť konflikty.
• Reflexia skupinovej práce – každý žiak by mal dostať spätnú väzbu o svojom výkone a správaní. Hodnotenie môže zvyšovať úsilie členov v dosiahnutí skupinových cieľov.

Rozvojom kooperatívnych spôsobilostí možno podľa T. Jablonského (2004) dosiahnuť prirodzené potlačenie agresívneho správania, stratégie a metódy kooperatívneho učenia vedú k rozvoju empatického správania, k senzitivite, k porozumeniu, k rozvoju priateľských vzťahov, k prekonávaniu interpersonálnych bariér. Medzi základné podmienky prevencie patrí vytváranie pozitívnej sociálnej klímy v škole s otvorenými a priateľskými vzťahmi. Pozitívna klíma predstavuje bezpečné školské prostredie. Možno súhlasiť s autorkami S. Bellovou, K. Tišťanovou a G. Sivákovou (2020/21), že kvalita klímy je vytváraná a determinovaná mnohými činiteľmi a zároveň ovplyvňuje učiteľov a žiakov v ich postoji k edukácii, ich motiváciu, kreativitu či výkonnosť. Všetci zamestnanci školy musia aktívne pracovať na vytváraní pozitívnej klímy. Podpora a rozvoj kooperatívnych spôsobilostí žiakov ovplyvňuje kvalitu školskej klímy, prispieva k bezkonfliktnému spolužitiu a rešpektovaniu individuality každého žiaka bez ohľadu na odlišnosti.

Záver

Edukácia v školskom prostredí by sa nemala zameriavať len na rozvoj kognitívnych schopností, ale pozornosť by mala byť venovaná aj osobnostnému a sociálnemu rozvoju žiakov. Pedagogickí i odborní zamestnanci by sa mali zameriavať na harmonizáciu vzťahov a zlepšenie klímy. Realizovanie špecifickej i nešpecifickej prevencie v školách musí byť nevyhnutnosťou. Aplikovaním kooperatívnych metód a foriem práce do jednotlivých vyučovacích predmetov možno žiakov naučiť efektívne spolupracovať. S. Bellová, G. Siváková a K. Tišťanová (2019) upozorňujú, že o prevencii sa popísalo dosť, ale jej sporadické uplatňovanie v školách sa často míňa účinku a učitelia by si mali uvedomovať, že vytvárať bezpečný priestor možno cez budovanie pozitívnej a príjemnej klímy v triede, prostredníctvom uplatňovania nových, partnerských prístupov k žiakom, otvorenou a nenásilnou komunikáciou a efektívnymi formami spolupráce. Žiaci sa musia v procese vzdelávania a výchovy naučiť prezentovať sa svojimi vedomosťami, zručnosťami, názormi a stanoviskami. Aplikovanie kooperatívneho učenia podporuje interakciu s rovesníkmi, rozvíja prosociálne správanie, významne prispieva k socializácii osobnosti žiaka, napomáha interiorizácii hodnôt a noriem správania, podporuje sebavedomie, pracovnú morálku, asertivitu aj empatiu, vedia k prevzatiu zodpovednosti za svoje činy a úsilie. Najväčší prínos vidíme v sociálnom a morálnom rozvoji žiakov. Žiaci sa naučia lepšie poznávať seba a iných, adekvátne komunikovať, správne riešiť konflikty, byť tolerantní, znášanliví, znižovať svoju agresivitu a rozvíjať asertívne správanie sa. Kooperatívne učenie v sebe zahŕňa aj preventívny rozmer, najmä v oblasti prevencie agresívneho správania žiakov.