V príspevku reflektujeme skúsenosti učiteliek s využitím digitálnych technológií počas dištančnej formy vzdelávania v čase lock-downu spôsobeného pandémiou Covid19. Zaujímali sme sa o to, ako sa v tomto období zmenila príprava učiteliek na vyučovanie, aké metódy a formy práce využívali v online priestore. Zisťovali sme, ktoré platformy využívali najčastejšie a ktoré programy využili na tvorbu vlastných edukačných zdrojov.
Celosvetová pandémia a s ňou spojené pandemické opatrenia výrazným spôsobom zmenili zabehnutý systém správania sa a konania. Vyučovanie v ZŠ sa od marca 2020, s výnimkou letných prázdnin a dvoch mesiacov v jesennom období, presunulo do virtuálneho priestoru. Učiteľky a učitelia museli veľmi rýchlo reagovať na zmeny, ktoré si vynútili výrazne odlišnú prípravu založenú na využití pestrej palety softvérových programov a aplikácií.
Dištančná forma vzdelávania si vyžiadala hľadanie nových stratégií a metód, ktoré by čiastočne nahradili metódy prezenčnej výučby. Pandémia nás zastihla v mnohých oblastiach celospoločenského života nepripravených (vrátane vzdelávania), nepriaznivé obdobie nás zároveň niečomu naučilo.
Dištančné vzdelávanie nás donútilo hľadať nové formy a metódy pre vyučovanie v online priestore, vďaka čomu sme spoznali rôzne softvérové programy, aplikácie a rozvinuli sme si technické zručnosti.
Vo vyučovacom procese digitálne technológie (ďalej len „DT“) vnímame ako široký súbor prostriedkov, nástrojov, prostredí a postupov prichádzajúcich z oblasti počítačov a komunikácie, ktoré využívame na podporu učenia a učenia sa, komunikácie a kolaborácie, vyjadrovania sa či tvorby (Kalaš, 2013). Ide o rôzne učebné programy doplnené o elektronické materiály, učebné pomôcky a prostriedky. Mišút (2013) vidí využívanie technológii vo výučbe ako prostriedok zvyšovania kvality, upriamuje pozornosť na rýchlosť získavania vedomostí a zručností, pretože vhodné DT umožňujú žiakovi prechádzať z pasívnej role do aktívnej.
Žiakovo prijatie aktívnej role upriamuje po