Každý z nás sa vo svojej práci stretol so žiakom či kolegom, ktorý bol v určitej chvíli zaplavený emóciami a zjavne ich nedokázal udržať na uzde (záchvat zúrivosti, zrútenie sa od bezmocnosti a pod.). Ak sa jednalo o situáciu, v ktorej sme cítili, že by sme sa zachovali úplne rovnako, pociťovali sme sympatiu. Ak bolo podnetom čosi, čo by v nás vyvolalo úplne inú reakciu, ale aj napriek tomu sme človeka dokázali pochopiť, prejavila sa naša empatia.
Empatia je dobrým nástrojom k tomu, aby sme druhým pomohli upokojiť sa v náročných situáciách. V mozgu sa práve pri empatickej odpovedi druhého človeka na naše pocity deje to, že sa náš racionálny a emočný mozog zladia, a to prináša želanú úľavu.[1] Aktivuje sa miesto (tzv. ostrovček), ktoré je mostom medzi týmito dvoma časťami mozgu (Bilbao, 2018).
Slovo empatia má latinský pôvod. Vzniklo spojením z predložky em= v, dovnútra a zo slova pathos= pocity, cítenie, vášeň, utrpenie (Prekopová, 2004). Simon Baron-Cohen (2014, s. 29) empatiu definoval ako: „...schopnosť identifikovať, čo si niekto iný myslí alebo cíti, a reagovať na