prof. PhDr. Jolana Hroncová, PhD.

Rodina je východiskovou výchovnou inštitúciou a primárnym socializačným prostredím človeka. Sociálna pedagogika zameriava svoju pozornosť najmä na dysfunkčné rodiny, ktoré zlyhávajú pri plnení svojich základných funkcii a ohrozujú socializačný proces svojich detí.

Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici patrí medzi prvé fakulty na Slovensku, ktoré začali v magisterskom štúdiu pripravovať od roku 1994/1995 sociálnych pedagógov na Katedre pedagogiky. Štúdium nadväzovalo na bakalársky odbor vychovávateľstvo a od roku 1996/97 na bakalársky odbor sociálna práca. Pri koncipovaní odborov sa vychádzalo z nemeckého modelu s akcentom na konvergentný prístup. Presun sociálnej práce z pedagogických vied do sociálnych a behaviorálnych vied, snahy o amerikanizáciu sociálnej práce vyvolali diferenciačné tendencie vo vývoji sociálnej pedagogiky, sociálnej práce a výrazné oslabovanie vzájomnej spolupráce. Viedlo to k zmene legislatívnych podmienok pre pôsobenie sociálnych pedagógov a sociálnych pracovníkov v praxi, väčšinou v neprospech uplatnenia sociálneho pedagóga. 

Sociálna pedagogika od svojho vzniku zameriavala pozornosť na sociálno-výchovné problémy. Je však nesporné, že vzťah sociálneho prostredia a výchovy, čiže sociálna determinácia výchovy, ale aj vývinu človeka, patrili k jadrovým oblastiam v rámci vývoja predmetu sociálnej pedagogiky v Európe. V druhej časti príspevku sa zameriavame na rodinu ako na prirodzené sociálne prostredie a predmet záujmu sociálnej pedagogiky. Opíšeme znaky lokálneho prostredia a jeho vplyv na človeka a venujeme sa školskej preventívnej sociálno-výchovnej práci z aspektu funkcie sociálneho pedagóga.

V príspevku venujeme pozornosť vzťahu výchovy a sociálneho prostredia. Uvádzame zameranie sociálnej pedagogiky v historickom kontexte vývoja sociálnej pedagogiky, upriamime pozornosť na jej preventívny rozmer (profylaxiu) a kompenzáciu, ktorá predstavuje odstraňovanie, resp. vyvažovanie negatívnych javov.  V prvej časti príspevku sa budeme zaoberať aj vzťahom výchovy a sociálneho prostredia.  

Problematika pôsobenia školských sociálnych pedagógov ani po desiatich rokoch jej existencie nie je v teoretickej, metodickej a metodologickej rovine dostatočne rozpracovaná. Aktuálne problémy školských sociálnych pedagógov Katedra pedagogiky PF UMB v Banskej Bystrici riešila prostredníctvom výskumných úloh VEGA, aj KEGA. Vypracovala viaceré vysokoškolské učebnice, monografie, metodické príručky. Výsledky empirických zistení boli prezentované na mnohých konferenciách doma, v zahraničí a v odbornej tlači. Boli určené najmä sociálnym pedagógom v praxi.

Profesia sociálneho pedagóga bola v SR legislatívne ukotvená v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. V roku 2018 uplynie 10 rokov od jeho zaradenia medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Napriek tomu ide o pomerne novú a v školskej praxi i laickej verejnosti málo známu profesiu. V základných školách sa vyskytuje pomerne zriedka, v stredných školách výnimočne. Ide pritom o odborníka, existenciu ktorého si v škole vyžiadala spoločenská situácia, aj vážne problémy vo výchove detí a mládeže.