Mgr. Daniela Ivanová

Výchovný proces, rovnako aj vývin osobnosti človeka sú podmienené hneď niekoľkými vnútornými, ale aj vonkajšími faktormi, pričom medzi ne nesporne patria zmeny v spoločnosti. S premenami spoločnosti idú ruka v ruke aj zmeny v edukácii. Na túto skutočnosť už začiatkom 20. storočia upozorňoval Natorp (1927), ktorý tvrdil, že obsah vzdelávania pochádza zo spoločnosti a práve ľudská spoločnosť sa rozvíja primárne vzdelávaním jej členov prostredníctvom primeranej výchovy indivídua. Súčasný globalizovaný svet priniesol a neustále i prináša do spoločnosti rad zmien, ktoré presahujú národný charakter. Ide o široké spektrum spoločenských procesov, ktoré spontánne, nekoordinovane a neriadene vedú k integráciám na vyššej úrovni (Kosová, 2015). 

V súčasnosti sa kladie zvýšený dôraz na alternatívne formy výučby žiakov tak, aby všetci dostávali patričný priestor a kriticky uvažovali o daných témach, v ktorých sa zvýrazňujú morálne a etické hodnoty. Do popredia sa tiež dostáva vzájomná kooperácia žiakov pri riešení problémových úloh, kde hľadajú konsenzus, čim sa učia pracovať v tíme. Práve aplikovanie storytellingu do výučby prináša všetko spomínané, ale aj omnoho viac. Príbehy do výučby prinášajú nielen objektívne fakty, ale aj emočné naladenie, postoje a osobnú perspektívu.

V súčasnosti sa ľudstvo usiluje dosiahnuť čo najvyšší komfort bez ohľadu na spotrebu prírodných zdrojov a nadmernú tvorbu odpadov rôzneho druhu, čo má za následok globálne environmentálne problémy. Kvalita života (nielen) človeka závisí od prostredia, v ktorom žije. Je žiaduce zmeniť neekologické návyky ľudí a zvýšiť environmentálne povedomie v oblasti nakladania odpadov.