Globalizácia sa vyznačuje aj ambivalenciou, nejednoznačnosťou, pretože ide o veľmi zložitý, rozporuplný proces vyvolávajúci mnoho protichodných dôsledkov. Na jednej strane prináša markantný rast v oblasti vedy a techniky, obchodu, trhov, investičných tokov, čo vedie k rozvoju ekonomiky, na strane druhej sa začali prehlbovať rôznorodé ekologické problémy, chudoba i nezamestnanosť, nárast konzumu, strata sociálnych istôt, migrácia a iné. Vytvoril sa priestor pre uplatnenie síl dobra i zla. Takýto svet je tak neprehľadným horizontom informácií i podnetov, no v neposlednom rade aj výziev, ktoré na človeka stále čakajú (Kosová, 2015).

Globálne vzdelávanie vzniklo ako reakcia na tento fenomén a rovnako ako potreba sprehľadniť verejnosti tento prepojený svet. Prináša nové otázky a inšpirácie, ako vniesť do vzdelávania medzipredmetové súvislosti a pomáha vnímať svet a ľudstvo ako jeden celok. Dnes je považované za vzdelávací prístup, ktorým sa dostávame k hlbšiemu porozumeniu rôznorodosti a nerovnosti vo svete a rovnako aj k príčinám ich existencie a možnostiam riešenia problémov, ktoré prinášajú. Podnecuje všetkých bez ohľadu na vek. Zmenou zaužívaných stereotypov a podporou nezávislého samostatného kritického myslenia u žiakov máme možnosť pomocou globálneho vzdelávania pomôcť rozvíjať aj ich praktické zručnosti a prispieť k pozitívnym zmenám v lokálnom i globálnom meradle.

Cieľom globálneho vzdelávania je pripraviť deti a mladých ľudí na život v súčasnom svete a pritom rozvíjať u nich kompetencie, ktoré im umožnia stať sa informovanými a aktívnymi občanmi prijímajúcimi zodpovednosť za svoje konanie i za