V súčasnosti sa kladie zvýšený dôraz na alternatívne formy výučby žiakov tak, aby všetci dostávali patričný priestor a kriticky uvažovali o daných témach, v ktorých sa zvýrazňujú morálne a etické hodnoty. Do popredia sa tiež dostáva vzájomná kooperácia žiakov pri riešení problémových úloh, kde hľadajú konsenzus, čim sa učia pracovať v tíme. Práve aplikovanie storytellingu do výučby prináša všetko spomínané, ale aj omnoho viac. Príbehy do výučby prinášajú nielen objektívne fakty, ale aj emočné naladenie, postoje a osobnú perspektívu.
Využívanie storytellingu patrí k tradičným formám delenia sa o poznanie, tradície, hodnoty, profesijné znalosti či zručnosti. Metóda dostáva priestor aj v oblasti vzdelávania žiakov. Poznáme niekoľko foriem storytellingu - video storytelling, kontaktný storytelling a písaný storytelling. Písaný storytelling je pre učiteľov často najatraktívnejší, pretože si nevyžaduje nijaké technické vybavenia a nie je nutný ani hosť z externého prostredia. Na druhej strane ja táto forma storytellingu pre učiteľov najnáročnejšia.
Využívanie písaného storytellingu vo vzdelávaní
O písanom storytellingu hovoríme, keď rozprávač storyteller rozpráva skupine poslucháčov vopred pripravený príbeh. Písaný storytelling si vyžaduje špecifiká, ktoré musí rozprávač ovládať v takej miere, aby jeho príbeh oslovil žiakov, vyvolal v nich emóciu a dojem, ale bol aj náučný. Ľudia si prostredníctvom ústnej komunikácie vymieňajú životné skúsenosti a zážitky od nepamäti. Z tohto dôvodu možno túto formu storytellingu považovať za najstaršiu. Formou ústneho podania sa nám zachovalo niekoľko známych rozprávok, piesní, básní, bájí a pod. Tie často rozprávači pri storytellingu využívajú, príp. sa nimi inšpirujú. Je dôležité, aby rozprávač, skôr ako začne s výučbou prostredníctvom písaného storytellingu, mal nadobudnuté potrebné zručnosti v takej miere, že jeho príbeh prinesie žiakom očakávané obohatenie. V neposlednom rade je p