doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc.

V súčasnosti nie je zriedkavosťou, že počujeme o slovnej, ale aj fyzickej agresii a šikanovaní medzi žiakmi v prostredí škôl. Takéto správanie sa občas vyskytne aj zo strany žiakov a ich rodičov  voči učiteľom a výnimočne sa hovorí aj o podobnom reagovaní učiteľov voči žiakom, čo sa zväčša odohráva na základe úmyselných provokácií. Otázkou je, či výskyt takýchto prípadov možno potvrdiť aj presnejšie, napr. v reprezentatívnych prieskumoch u školskej populácie.

V súčasnosti nie je zriedkavosťou, že počujeme o slovnej, ale aj fyzickej agresii a šikanovaní medzi žiakmi v prostredí škôl. Takéto správanie sa občas vyskytne aj zo strany žiakov a ich rodičov voči učiteľom a výnimočne sa hovorí aj o podobnom reagovaní učiteľov voči žiakom, čo sa zväčša odohráva na základe úmyselných provokácií. Otázkou je, či výskyt takýchto prípadov možno potvrdiť aj presnejšie, napr. v reprezentatívnych prieskumoch u školskej populácie.

Šikanovanie a agresia v prostredí školy patrí medzi sociálno-patologické javy a v posledných rokoch predstavuje pomerne častý a čoraz závažnejší pro­blém. Ten sa vyskytuje aj v ďalších podobách, ako sú „bossing“ či sexuálne obťažovanie. Pre definovanie toho, čo už je a čo ešte nie je šikanovanie treba vedieť, že pri šikanovaní ide o takú formu agresie, kde je (Astor a spol., 2008) nerovnováha síl, so zreteľnou prevahou na strane agresora (Olweus, D., 2005) a viacnásobné opakovanie tohto konania. Napríklad bitka dvoch dospievajúcich chlapcov kvôli spolužiačke nemusí byť šikanovaním, ale môže ísť o bežné súperenie.