Psychológia

Vzťahová väzba je základným kameňom emocionálneho a so­ciál­neho vývinu človeka. Tento článok sa zaoberá teóriou vzťahovej väzby, jej rôznymi druhmi, faktormi ovplyvňujúcimi jej vznik a dlhodobými dôsledkami na život jednotlivca. Popisuje, ako kvalitné vzťahy v ranom detstve ovplyvňujú správanie, medziľudské vzťahy a rodičovské vzorce, a zdôrazňuje význam prevencie a intervencií pri problémoch s väzbou.

Človek je spoločenský tvor, len vo veľmi výnimočných prípadoch má potrebu existovať a fungovať sám. Spoločenské prostredie tvorí zrkadlo jeho spoločenských vzťahov a je nepopierateľnou pravdou, že ľudia nie sú stvorení na to, aby žili sami. Podvedome sa vždy snažíme zapadnúť do nejakej skupiny, ktorá je akceptovaná.

Byť riadiacim pracovníkom, riadiť, motivovať a rozvíjať pracovný tím nepatrí medzi jednoduché povolania. Každé riadenie a vedenie ľudí v sebe zahŕňa správne organizovanie, koordináciu, plánovanie, primeranú kontrolu, efektívnu komunikáciu a v neposlednej miere výraznú motiváciu, a inšpiráciu. V čom sa skrýva psychologická moc riadenia? Môže sa zrkadliť v rovine Pygmalion a Golem efektov, ktoré majú veľký význam, najmä ak o ich sile riadiaci pracovník má vedomosti a má aj schopnosť ich v praktickej rovine implementovať do svojho štýlu riadenia. Pygmalion efekt nám v školstve už niekoľko rokov drieme a v období online vzdelávania a riadenia práce a pedagogických a odborných tímov dostáva šancu na prebudenie.

„Kto si myslí, že je dokonalý, dokonale sa mýli“ W. James Psychózou označujeme taký prejav duševného ochorenia, ktoré mení prežívanie človeka vo vzťahu k okoliu a k sebe samému. Počas psychotického ochorenia dochádza v rôznej miere k zmene všetkých základných kvalít duševného života postihnutého. Zmeny v myslení, vnímaní a citoch dosahujú často takú intenzitu, že človek nedokáže odlíšiť realitu od intenzity prežívania. Tieto prejavy sú v školách zjavne viditeľné, pretože učiteľ má možnosť bohatej komparácie medzi jednotlivými deťmi.

Úspech a pozitívne hodnotenie riadiacich pracovníkov i samotných zamestnancov závisí od mnohých okolností. Ľudská psychika medziľudských vzťahov interpersonálnej percepcie a interpersonálneho hodnotenia je taká, že účastníci interakcie majú tendenciu dopúšťať sa určitých chýb, ktoré si neuvedomujú, nakoľko prebiehajú pod prahom nášho vedomia. Ich aktuálnosť sa stáva reálnou v procese možných nedorozumení, konfliktov, chybného hodnotenia alebo pri nesprávnom riešení rôznych pracovných i životných situácií. Treba akcentovať fakt, že je v moci každého človeka, aby ich edukačne poznal a v procese autoregulácie a autokorekcie správania tieto chyby postrehol, vyhol sa im, resp. ak vznikli, vedel ich eliminovať a korigovať.

Psychické problémy a poruchy nie sú u detí vôbec zriedkavé. Ich duševné zdravie je omnoho zraniteľnejšie ako u dospelých. Rodičia mnohé zvláštne spôsoby správania u detí prehliadajú. Učitelia pri organizovaných formách interakcie ich nemusia postrehnúť. Ak aj postrehnú, musia to veľmi citlivo komunikovať s rodičmi. Téza, že deti z problémov vyrastú, že nepotrebujú psychologickú a psychiatrickú starostlivosť, nie je vždy pravdivá. Približne 15 % populácie do 18 rokov trpí psychickými odchýlkami a poruchami, ktoré významne ovplyvňujú ich spokojnosť, osobnostný vývin a ich funkčnosť v dospelosti. 

Vedúci pedagogickí zamestnanci, vedúci odborní zamestnanci, ale aj učitelia rôznych typov škôl, v kolektívoch i triedach so žiakmi s rôznym vzťahom k učeniu, s rôznymi osobnostnými danosťami či z rozličného rodinného prostredia, sú vždy vystavení rozmeru komparácie a následne hodnotenia. Hodnotenie ako také, si vyžaduje odborný pedagogický a psychologický potenciál, ktorý v sebe snúbi aj isté úskalia v zmysle chýb a skresľujúcich hodnotení, ktoré môžu mať a následne upevňovať nesprávny postoj k hodnoteným.

Riadiaci pracovník na akomkoľvek stupni riadenia musí mať ambíciu sebareflexie a následnej sebakorekcie, ale tá je možná len vtedy, ak má záujem správne riadiť akýkoľvek kolektív alebo priamo vyučovací proces. Moc, nástrahy i záludnosti psychologického pôsobenia  v rovine riadenia spočívajú aj vo fenoméne Pygmalion a  Golem efektov, ktoré v školskom procese môžu mať mimoriadny význam.

Učiteľ by nemal poskytovať žiakom učivo v hotovej podobe. Mal by navodiť „poznávací konflikt“ medzi tým, čo vedia, čo si myslia, prečo si to myslia tak, aby dospeli k novému poznaniu vlastnou činnosťou (Petlák E., Konštruktivistické prístupy k edukácii, MšP 12/2019)