Haló-efekt ako clona nonflexibility

Vydané: 6 minút čítania

Vedúci pedagogickí zamestnanci, vedúci odborní zamestnanci, ale aj učitelia rôznych typov škôl, v kolektívoch i triedach so žiakmi s rôznym vzťahom k učeniu, s rôznymi osobnostnými danosťami či z rozličného rodinného prostredia, sú vždy vystavení rozmeru komparácie a následne hodnotenia. Hodnotenie ako také, si vyžaduje odborný pedagogický a psychologický potenciál, ktorý v sebe snúbi aj isté úskalia v zmysle chýb a skresľujúcich hodnotení, ktoré môžu mať a následne upevňovať nesprávny postoj k hodnoteným.

Na dennej báze prichádzame do kontaktu s ľuďmi, ktorých vidíme prvý raz. Nevyhneme sa tomu, aby sme si vedome i  nevedome začali utvárať obraz toho druhého a na základe  prvého dojmu. Následne na základe prvého pocitu a vnemu sa k danému človeku máme tendenciu aj takto správať. Druhých ľudí, ako aj celú realitu interakcie, nemusíme vždy vnímať objektívne.

Mnohé psychologické štúdie ukazujú, že na prvom dojme naozaj záleží. Mnohí ľudia, aj učitelia či riadiaci pracovníci si vytvorili niekedy nesprávny úsudok a následne ho len ťažko naprávali, menili. Za  tento jav môže fenomén halo efektu, ktorý má niekoľko podôb.

Pojem haló-efekt, resp. efekt svätožiary, pochádza z gréckeho kruh okolo niečoho odlišujúci sa farbou od okolia, alebo astronomicky veľký svetelný kru