Predmetová komisia

V škole máme pedagogického zamestnanca, ktorý vykonáva špecializovanú činnosť v kariérnej pozícii vedúci predmetovej komisie. Uvedený pedagogický zamestnanec je zároveň vedúcim pedagogickým zamestnancom. Špecializačné vzdelávanie v rámci profesijného rozvoja k tejto problematike neabsolvoval. Patrí pedagogickému zamestnancovi osobný príplatok za činnosť vedúceho predmetovej komisie?

Zapájanie členov do procesu rozhodovania Spolurozhodovanie je proces, v ktorom sa zúčastnené strany podieľajú na tvorbe a realizácii rozhodnutí. Úroveň spolurozhodovania môže byť rôzna, od manipulatívnej až po zdieľané spolurozhodovanie, teda reálnu participáciu. Pre potreby školského prostredia modifikujeme rebríček občianskej participácie Sherry Arnstein (1969) o spoluúčasti subjektov na vzájomnom zdieľaní spoločných hodnôt, noriem, cieľov a vízií.

V príspevku sa venujeme základným typom moci, upozorníme na charakteristiky mocenskej orientácie, situačné faktory zneužitia moci aj korekčné signály, ktoré vedúcim metodických orgánov môžu pomôcť v prevencii pred deštruktívnymi prejavmi moci. V článku ponúkame aj odporúčania na konštruktívne využívanie moci spolu s otázkami na sebareflexiu vedúcich predmetových komisií, metodických združení aj koordinačných tímov.

Vyberáme z Didaktiky 2/2020 Předmětové komise sdružují učitele stejných nebo příbuzných vyučovacích předmětů, kteří zde spolupracují v oblasti metodiky a didaktiky vyučování, koordinují své působení v pedagogické a ­výchovné ­oblasti, vytvářejí koncepci jednotlivých oborů a spoluvytvářejí celkovou koncepci školy.

V týchto dňoch je tomu rok, čo pandémia a mimoriadne opatrenia s ňou súvisiace spôsobili zmeny nielen v spoločnosti, ale aj v edukácii. Zatvorili sa školy, začalo sa využívať dištančné vzdelávanie. Nechceme písať o tom, že dištančné vzdelávanie nemôže nahradiť každodenný interakčný vzťah učiteľa žiaka, ani o tom, že dištančné vzdelávanie nás priviedlo k doposiaľ málo (alebo aj vôbec) využívaným metódam a formám práce učiteľov so žiakmi. V príspevku sa venujeme metodickým orgánom školy, ktoré v súčasnej dobe plnia veľmi dôležitú úlohu a ich opodstatnenosť vnímame ako zásadnú pre zabezpečenie kvality metodického riadenia škôl. Sústredenie sa na osobnosť učiteľa je oblasťou, ktorej je v zahraničí venovaná mimoriadna pozornosť. V článku jej venujeme pozornosť aj my.

V článku sa pokúšame vyjadriť svoj pohľad na vyučovanie občianskej náuky a limity, na ktoré neraz naráža. Nejde o komplexný pohľad, ale skôr o fragmentárne uchopenie problému, ktoré si neuzurpuje právo na pravdu, ale skôr smeruje k iniciovaniu diskusie. V príspevku opíšeme možnosti prechodu od dejinno-chronologického vyučovania filozofie k nastoľovaniu filozofických problémov. Zdôrazníme potrebný aspekt sprítomnenia filozofie pri riešení súčasných globálnych problémov ľudstva. Venujeme sa integrácií tém vo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť a interdisciplinárnemu vyučovaniu v súčasnosti.

Současná společnost jednoznačně staví na vzdělanostní společnosti. Zvyšují se standardy pro výkon různých povolání, diskutuje se problematika nutného vysokoškolského vzdělání u řady profesí, kde stačilo vzdělání středoškolské, rozšiřují se požadavky na absolventy středních škol i středních odborných učilišť, zvyšují se nároky na žáky hlásící se na střední školy. Narůstá objem informací a požadavků na studující, mění se charakter učebnic, existuje řada moderních technologií a pedagogických metod pro modernizaci výuky, v praxi znovu využíváme principy projektové a zážitkové pedagogiky… ale výkony dětí lepší nejsou.