Pedagogický tím

Téma: Pedagogická rada a metodické orgány školy Vstúpte do nového týždňa spolu s nami. Pedagogická rada a metodické orgány školy sú priestorom pre spoločné učenie sa učiteľov. Ich činnosť má zásadný vplyv na kvalitu vyučovania, na kultúru školy aj na profesijný rast učiteľov. Aby boli efektívne, potrebujú jasné ciele, otvorenú komunikáciu a vzájomnú dôveru. Nasledujúcich päť podnetov prináša pohľad na to, ako pedagogickú radu a metodické orgány školy viesť, podporovať a reflektovať ich prácu tak, aby sa stali skutočným nástrojom rozvoja kvality školy.

Najviac preferovaným pojmom v súvislosti s meraním kvality školy je jej hodnotenie – evalvácia. Požiadavka kvality je spojená s externým meraním kvality školy, s jej efektivitou, eficienciou a akontabilitou. Výskumy ukazujú, že externá a interná evalvácia školy sa vzájomne nevylučujú a pre rozvoj škôl je vhodné posilniť najmä internú evalváciu – autoevalváciu (MacBeath, Schratz, Meuret, Jacobsen, 2006). Kým externá evalvácia školy máva často charakter kontroly, interná evalvácia má za cieľ pozrieť sa na prácu očami pedagogických zamestnancov školy. Keď sa interná evalvácia stane systematickou, prechádza do autoevalvácie. Iniciatíva k autoevalvácii prichádza zvnútra školy, z potreby učiteľov zvyšovať jej kvalitu. Cieľom externej evalvácie nemusí byť vždy kontrola.

Súčasná Európa nadobúda novú podobu, ktorá sa prejavuje výrazným pohybom kultúr v rámci krajín EU, ako aj výraznou migračnou vlnou z arabských krajín, na ktorú krajiny EÚ nie sú pripravené. Krajiny V4 neboli a zatiaľ ani nie sú atraktívne pre migračnú vlnu, ktorá so sebou nesie státisíce nových potenciálnych žiakov, ale môže to byť len otázka času, kedy tomuto problému budeme musieť čeliť a byť naň pripravení aj v koncepcii budúceho vzdelávania detí a dospelých. Občania Európy, ako aj migranti z neeurópskych krajín, sa ocitnú v rôznych situáciách, ktoré majú problémový charakter, preto treba edukovať aj domáce obyvateľstvo, ako žiť bez výrazných konfliktov vedľa seba s diametrálne odlišnými multikultúrnymi spoločenstvami.

„Ja sa k tomu radšej vyjadrovať nebudem! Nemyslím si, že ak niečo poviem, niečo aj zmením.“ S podobnými myšlienkami sa stávame súčasťou pretvárky, strachu a obáv. Strácame potenciál ovplyvňovať dianie. V snahe nevytŕčať, lídri škôl svedomie upokojujú dobrou atmosférou v tíme. Je to ale správne? Nie je búrka v tíme občas nevyhnutná? Nie je základom dôležitých zmien? Nie je podmienkou napredovania?

Ak má pedagogický zamestnanec ukončené VŠ vzdelanie II. stupňa v študijnom programe Náuka o rodine, študijný odbor 2.1.13 Katolícka teológia na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku a po 1. 9. 2015 bol s ním uzavretý pracovný pomer v kategórii vychovávateľ, spĺňa kvalifikačný predpoklad pre danú kategóriu PZ v zmysle novely zákona č. 317/2009 Z. z. o PZ a OZ platnej od 1. 9. 2015 (Zákon č. 188/2015 Z. z.)? Jedná sa o učiteľský študijný program alebo musí mať zamestnanec DPŠ  a didaktiku voľného času alebo didaktiku mimoškolskej pedagogiky na výkon činnosti vychovávateľa? Na vysvedčení o štátnej skúške má uvedenú štátnu skúšku z Didaktiky a teórie výchovy.      

V príspevku sa venujeme práci triedneho učiteľa s problémovými žiakmi a vytváraniu spolupracujúceho prostredia s rodičmi týchto žiakov. Opíšeme si situácie, ktoré si vyžiadajú zásah riaditeľa školy. Definujeme metódy a formy práce s triednou skupinou a na príklade konkrétnych aktivít poukážeme na možnosti stmeľovania tímu v triede rovesníkov.