„Ja sa k tomu radšej vyjadrovať nebudem! Nemyslím si, že ak niečo poviem, niečo aj zmením.“
S podobnými myšlienkami sa stávame súčasťou pretvárky, strachu a obáv. Strácame potenciál ovplyvňovať dianie. V snahe nevytŕčať, lídri škôl svedomie upokojujú dobrou atmosférou v tíme. Je to ale správne? Nie je búrka v tíme občas nevyhnutná? Nie je základom dôležitých zmien? Nie je podmienkou napredovania?
Znie to až neuveriteľne, ale konflikty sú skutočne pre dynamiku názorov vnútri pedagogickej rady dôležité. Netreba ich vnímať len negatívne. Pomáhajú meniť neefektívne predstavy. Vytvárajú dej, ktorý je základom životaschopnosti tímu.
Profesijný život učiteľa prináša rôzne štádiá zrenia. Nie každé obdobie sa prechádza ľahko. Rýchle tempo vývoja a nedostatok času naprežívanie a utvrdenie „počutého“ akoby povzbudzovalo niektorých pedagógov v názore, že je lepšie sa k ničomu nevyjadrovať. A tak sme z času načas svedkami pedagogických tímov, ktorí v obavách pred vyslovením názoru rezignujú túžbe prispôsobovať pracovné prostredie reálnym potrebám. Vo