Mravnosť

Intelektuálna pokora je cnosť, ktorá nám pomáha lepšie oceniť naše kognitívne slepé miesta. Ide o uznanie, že veci v ktoré veríme, môžu byť v skutočnosti nesprávne. Niektorí si ju mylne zamieňajú za hanblivosť alebo nedostatok sebadôvery. Intelektuálne pokorní ľudia neustúpia zakaždým, keď sú ich myšlienky napadnuté. Svoje myslenie podrobujú aktívnej zvedavosti a otvorenosti učiť sa zo skúseností iných. Opakom intelektuálnej pokory je intelektuálna arogancia. Jej presadzovanie môže spôsobiť vážne kognitívne omyly.

Už dlhšiu dobu si uvedomujeme trendy, ktoré neprospievajú ani spoločnosti, ani jedincovi. Vnímame krízu hodnôt, úpadok morálky, individualizmus, nespravodlivosť, egocentrizmus, podvody, klamstvá, manipulácie a pod. V posledných rokoch sa aj na Slovensku začali objavovať práce, ktoré hovoria o potrebe obratu k etike cnosti. Antické dielo Aristotela dokáže formovať kritické a morálne myslenie u učiteľa aj u žiakov viac, než si myslíme.

Široká škála výskumov predpokladá existenciu charakteru a vzdelávacej relevantnosti dispozícií – druhá dimenzia kritického myslenia. Dispozičné aspekty myslenia sa považujú za osobné atribúty kritického mysliteľa. Je to vnútorná motivácia osoby konať voči osobám, udalostiam alebo reagovať na ne. Ide o charakteristickú vlastnosť jednotlivca, ktorú chápeme ako tendenciu uvažovať určitým spôsobom za určitých podmienok. Za najdôležitejšiu sa považuje dispozícia dobre hodnotiť a riadiť sa dôvodmi. Aj napriek tomu, že dispozície sú dôležitým aspektom týkajúcim sa budúceho myslenia, v našej spoločnosti ich rozvoj je veľmi podceňovaný. Dispozície človeka ku kritickému mysleniu považujeme za nevyhnutný predpoklad tohto druhu myslenia. Je to etika kritického mysliteľa.

Večne aktuálna téma, rezonujúca v mnohých súvislostiach života školy, jej učiteľov, žiakov, rodičov, verejnosti. Téma stará ako ľudstvo samé. Atribút determinujúci človeka, spoločnosť, poznanie, konkrétny život jednotlivca, rodiny, kolektívu, organizácie, spoločnosti i ľudstva ako takého.