V článku uverejnenom na portáli direktor Klasické a inovatívne v edukácii autora Ericha Petláka, odborného garanta časopisu Didaktika, sú opísané rozdiely medzi odchádzajúcou a prichádzajúcou edukáciou (podľa J. Gersteina). Pedagóg budúcnosti už nemôže byť len poskytovateľom obsahu, ale musí sa stať mentorom, sprievodcom vyučovacieho procesu. V oveľa väčšej miere sa musí využívať formatívne hodnotenie a väčšia aktivita žiakov. Technológie prestávajú byť doplnkom k programu, ale musia byť do výučby zmysluplne integrované. Vyučovanie musí byť diferencované a prispôsobené žiakom. Tejto téme sa autor venuje aj v príspevku Didaktiky v článku s názvom Didaktická kooperácia a diferencované vyučovanie ako aktualita súčasnosti.
„Digitálna revolúcia je pre vzdelávanie mladých ľudí súčasného sveta obrovským prínosom. Zároveň však nikdy nebolo potrebnejšie, aby sme dokázali oddeliť fakty od názorov, pravdu od nezmyslov a úprimnosť od klamstva“, hovorí v príspevku o tom, ako využiť vzdelávanie o koronavíruse Mária Nogová.
Často diskutovanou témou v učiteľských zborovniach je kvalita absolventov štúdia učiteľských odborov. Uvádzaniu do praxe priamo v prostredí školy predchádza pedagogická prax počas vysokoškolského štúdia. Mária Sirotová v článku Pedagogická prax v pregraduálnej príprave budúcich učiteľov a sebareflexia učiteľa ponúka závery zisťovania názorov na realizáciu pedagogickej praxe, ale aj vnímania samotného učiteľského povolania v perspektíve ich vlastného uplatnenia v budúcnosti.
Súčasné vzdelávanie na Slovensku sa vyznačuje partikularizmom. Zdôrazňuje jednotlivé časti na úkor celku. Štefan Bojnák v príspevku Interdisciplinárny prístup vo vyučovaní občianskej náuky na gymnáziu zdôrazňuje: „V súčasnom, pre školy výnimočnom stave, treba formulovať úlohy, ktoré nebudú odtrhnuté od reality a zároveň budú personalizované na každého žiaka. Na jednej úlohe tak dokáže učiteľ ohodnotiť telesnú výchovu, biológiu, čiastočne dejepis, chémiu a ďalšie. Dôležité je presné a jasné zadanie zo strany učiteľov“.
Aká je úloha vedúcich metodických orgánov školy? Čo by malo byť obsahom stretnutí predmetovej komisie zameranej na prírodovedné predmety? Prečo je dôležité, aby učiteľ bol aj dobrým didaktikom? Dá sa chémia učiť aj v online prostredí? Na tieto a ďalšie otázky nám v rozhovore s názvom Dobrý vedúci predmetovej komisie kolegov inšpiruje, poskytla odpovede Helena Vicenová, odborníčka na vyučovanie chémie, skúsená autorka učebníc, cvičebníc, metodík k tomuto predmetu.
Timea Šeben Zaťková sa venuje téme globálneho vzdelávania a edukácie k udržateľnému rozvoju. Píše, že k ťažiskovým metódam vo výučbe zameranej na globálne vzdelávanie musia patriť „moderné metódy rozvíjajúce skúsenosť, pocity, emócie, postoje, schopnosti a zručnosti žiakov, t. j. aktivizujúce metódy podnecujúce žiakov k vlastnej práci, k aktívnemu prístupu a k samostatnému učeniu“.
V zborovniach či v triedach je základom priaznivej klímy spolupráca. Čím rôznorodejšie osobnosti sa v jednom tíme objavia, tým môže byť komplikovanejšie zabezpečiť spoluprácu. Soňa Koreňová sa v príspevku Komunikácia, komunikačný reťazec, komunikačné zručnosti v školách a školských zariadeniach venuje téme spolupráce, ktorej základom je kvalitná komunikácia.
Odchádzajúcu a prichádzajúcu edukáciu, kvalitné a inovatívne v edukácii možno úspešne manažovať z pozície vedúcich pedagogických, odborných zamestnancov a vedúcich metodických orgánov škôl a školských zariadení len vtedy, ak budú pripravené v školstve vhodné podmienky, ktoré umožnia pedagógom spracovať tieto zmeny včas a kvalitne.
/redakcia/