Informačno-komunikačné technológie vo výchovno-vzdelávacom procese

Vydáno:

Správy ŠŠI o stave výchovy a vzdelávania v SR už viac rokov konštatujú, že napriek zlepšovaniu materiálno-technického vybavenia škôl je najslabším článkom rozvíjania kľúčových kompetencií žiakov ich rozvíjanie v oblasti informačno-komunikačných technológií (ďalej „IKT“). V článku pomenujeme kompetencie žiakov v tejto oblasti a poskytneme praktické návody, ako ich rozvíjať v rámci vyučovacieho a mimo vyučovacieho procesu. Poukážeme na niektoré najnovšie, resp. v školách menej používané prostriedky, spôsoby ich ovládania a využitia v rôznych fázach vyučovacích hodín.

Tak ako osvojenie materinského alebo cudzieho jazyka je prostriedkom dorozumievania, komunikácie, získavania a výmeny informácií, učenia sa, aj zvládnutie kompetencií žiakmi v oblasti ovládania IKT možno považovať za takýto prostriedok. Nejde len o to, aby ich žiaci využívali v rámci vyučovania na hodinách informatickej výchovy, informatiky, ale aj na iných hodinách ako zdroj informácií, prostriedok učenia sa, pri príprave na vyučovanie, riešení domácich úloh, vzájomnej komunikácii, prezentácií názorov, vypracúvaní projektov a pod.

Základným predpokladom využitia IKT ako prostriedku na hodinách je, aby potrebné zručnosti mal zvládnuté každý učiteľ, nielen učitelia informatickej výchovy a informatiky.

Predpokladáme, že pre začínajúcich učiteľov by zvládanie IKT nemalo byť problémom, keďže táto téma, vrátane používania didaktickej techniky, je súčasťou učebných osnov vysokých škôl, ktoré sa venujú príprave učiteľov. Aj pre ich starších kolegov boli vytvorené príležitosti na zvládnutie týchto zručností rôznymi formami ďalšieho vzdelávania. Keďže IKT majú slúžiť predovšetkým ako interaktívny prostriedok vyučovania, musíme mať na zreteli schopnosti žiakov tieto technológie využívať. Netreba zdôrazňovať, že veľa žiakov je v ich ovládaní veľmi zručných, mnohí z nich majú IKT k dispozícii v najnovšej podobe. Pre tých, ktorí tieto možnosti nemajú, treba vytvoriť podmienky na ich zvládnutie práve v škole.

Ďalším predpokladom zvládnutia problematiky sú aj dostatočné hardvérové a softvérové vybavenia škôl. Tu sa stretávame s pomerne veľkými rozdielmi a zisťujeme, že vybavenie škôl postačujúcim množstvom modernej výpočtovej a didaktickej techniky nezávisí len od rozpočtovaných finančných prostriedkov pre jednotlivé subjekty, ale často aj od osobnej iniciatívy vedúcich zamestnancov škôl, ktorí dokážu získať mimorozpočtové prostriedky z rôznych grantov, zo spolupráce s rôznymi inštitúciami, podnikateľmi, s podporou rodičov a pod. Potvrdzujú nám to skutočnosti, že školy patriace pod toho istého zriaďovateľa majú v tejto oblasti diametrálne odlišné podmienky.

Používanie IKT má aj negatívne stránky. Preto treba zapojenie technológií vyvažovať väčším dôrazom napr. na socializačné a kooperačné aktivity alebo rozvoj motoriky detí.

 

Kompetencie v oblasti IKT

Kompetencia je: „viac ako len vedomosť a zručnosť. Obsahuje tiež schopnosť spĺňať komplexné požiadavky využívaním a mobilizovaním psychosociálnych zdrojov (vrátane zručností a postojov) v konkrétnom kontexte.“1

Program – OECD Definition and Selection of Compe­ten­cies klasifikuje kľúčové kompetencie v 3 kategóriách:

  • schopnosť interaktívne používať nástroje (jazyk, technológie),
  • interagovať v heterogénnych skupinách (schopnosť spolupracovať s ostatnými),
  • konať autonómne (schopnosť prevziať zodpovednosť za riadenie svojich životov).

Predmetom záujmu je rozvoj schopnosti používať digitálne technológie na efektívnu in