Cieľom príspevku je poukázať na význam klímy školy a školskej triedy v adaptačnom procese žiaka ZŠ. Začiatok školskej dochádzky býva často označovaný ako kardinálne obdobie v živote dieťaťa. V tomto období je jedným z najdôležitejších procesov práve adaptácia, čiže prispôsobenie sa sociálnemu prostrediu. Keďže školská trieda tvorí primárne sociálne prostredie pre žiaka prvého ročníka ZŠ, má svoje opodstatnenie obrátenia pozornosti na význam klímy školy a školskej triedy. Iba v triede, pre ktorú sú charakteristické pozitívne interpersonálne vzťahy, kde sa žiak cíti dobre, možno uvažovať o účinnom adaptačnom procese.
Školská klíma je kvalitatívnym ukazovateľom, pomocou ktorého vieme vyjadriť nielen kvalitu prostredia a materiálno-technického vybavenia školy, ale dokážeme predovšetkým určiť kvalitu interpersonálnych vzťahov v konkrétnej škole.
Optimálne interpersonálne vzťahy medzi učiteľmi a vedením školy, v rámci učiteľského zboru, ale aj medzi učiteľom a žiakmi výrazným spôsobom vplývajú na klímu školy, a tým aj na efektivitu a výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu.
Súčasťou školskej klímy je aj klíma triedy. Jedine v triede, pre ktorú sú charakteristické pozitívne interpersonálne vzťahy medzi učiteľom a žiakmi, ale aj medzi žiakmi navzájom, sa môžeme dopracovať k plnohodnotnému rozvoju osobnosti žiaka. Úlohou učiteľa je tento cieľ splniť, preto by sa mal snažiť o vytvorenie pozitívnej a bezpečnej klímy v triede. Učiteľ tak zohráva významnú úlohu pri utváraní klímy v triede, ktorá určuje úspešnosť výchovno-vzdelávacieho procesu. Klíma môže zohrávať významnú úlohu aj pri adaptácii žiaka v ZŠ, ktorú môžeme považovať za jednu z najdôležitejších etáp v socializácii každého jedinca. V rámci tohto procesu si osvojuje nové sociálne role a je nútený sa v rámci zmien prispôsobovať novému sociálnemu prostrediu. Dieťa príchodom do ZŠ vstupuje väčšinou prvýkrát do inej sociálnej skupiny, ako je jeho rodina. Ak nenavštevovalo MŠ, je nútené vyrovnávať sa s odlúčením od hlavnej vzťahovej osoby, ktorou je najčastejšie matka alebo otec. Tento prvý krok je krokom najťažším. Preto je veľmi dôležité, aby do školy vstupovali deti nielen pripravené, ale hlavne psychicky zrelé, čím sa predíde rôznym možným problémom. Psychicky nezrelé deti často plačú, sú nervózne a plné nechutí, ktoré môžu vzhľadom naich psychickú zrelosť a pripravenosť prerásť až do prejavov nevhodného, či agresívneho správania.
Klíma školy a školskej triedy z hľadiska výchovno-vzdelávacieho procesu
Pojem klíma sa stal objektom záujmu spoločenských vied. Tie ju používali primárne ako metaforu pre javy, ktoré študovala psychológia organizácie a riadenia. V súčasnosti sa plne etablovala v psychologických vedách a vyjadruje „podnebie“, náladu charakteristickú pre určité prostredie, napr. prostredie školy (Mareš, 2003). Postupom času nadobudla nenahraditeľný význam pre efektívne fungovanie každej organizácie. Je to tak aj v prípade výchovno-vzdelávacích inštitúcií.
Kvalita klímy sa premieta do všetkých charakteristík školy, čím môže výrazným spôsobom, buď negatívne alebo pozitívne, usmerňovať celkový každodenný „chod“ školy. Medzi primárne úlohy každej školy by mala patriť snaha o rozvoj plnohodnotnej osobnosti všetkých žiakov. Škola musí čo najefektívnejšie a promptne reagovať na rýchle sa meniace podmienky spoločnosti a náležite pripravovať mladé pokolenie pre budúci život a prax. Nemožno to dosiahnuť v škole, kde panujú napäté vzťahy na vyučovacích hodinách, v rámci pedagogického zboru, ale aj medzi pedagogickým zborom a vedením školy. Je opodstatnené venovať sa klíme školy, snažiť sa o jej neustále zlepšovanie a o vytvorenie pozitívnej klímy v škole. Platí to pre všetkých aktérov školy, či už ide o žiakov, učiteľov, rodičov, riaditeľov škôl.
Klíma školy vyjadruje súhrn subjektívneho hodnotenia a sebahodnotenia všetkých aspektov vzdelávania v danej škole, ktorý sa vytvára predovšetkým vzájomnou komunikáciou, sociálnymi vzťahmi, vnímaním prostredia, sociálnymi a psychickými procesmi, ktoré sa spolupodieľajú na realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu (Čáp, 2013). Bez spomenutých aspektov by bola realizácia výchovnovzdelávacieho procesu nepredstaviteľná. Ak však chceme pripravovať svojich zverencov pre život, je dôležité, aby všetky spomenuté aspekty smerovali k pozitívnemu pólu, tzn. snažiť sa, aby vzájomná komunikácia medzi učiteľom – žiakom, medzi žiakmi navzájom, medzi rodičmi a učiteľmi, ale aj medzi vedením školy a pedagogickým zborom bola na jednej strane otvorená, ale aj plná vzájomného rešpektu. Podobne je to aj pri ostatných, spomenutých aspektoch, ktoré by mali smerovať k tomu, aby sa na škole vytvorila pozitívna klíma.