Školská samospráva ako forma participácie mládeže - výskum

Názory riaditeľov škôl na činnosť žiackych samosprávnych orgánov

Do akej miery riaditelia súhlasia, resp. nesúhlasia so znením zákona 596/2003 Z. z.?

Väčšina oslovených riaditeľov (245; 70,8 %) uviedla, že so znením zákona súhlasia a nemajú žiadne návrhy na jeho zmenu, 65 riaditeľov (18,8 %) na túto otázku neodpovedalo, 34 riaditeľov (9,8 %) vyjadrilo nesúhlas a predložilo určité návrhy na jeho spresnenie, 2 riaditelia (0,6%) uviedli možnosť neviem.

Z tých riaditeľov, ktorí vyjadrili nesúhlas s uvedeným zákonom, navrhlo:

• presnejšiu a jasnejšiu formuláciu (14,7 %),
• neohraničenie počtu členov v zákone, tak aby každá trieda tam mohla mať svojho zástupcu (23,5 %),
• potrebu dopracovania koordinátorov, znížiť úväzok, príplatok ako za triednictv (23,5 %),
• náklady na činnosť žiackych školských rád riešiť osobitným rozpočtom zriaďovateľa (11,8 %),
• spôsobilosť na právne úkony zástupcom žiakov v žiackej školskej rade (8,8 %),
• väčšiu možnosť participácie a právomocí žiackej školskej rady pri podieľaní sa na chode školy/školstva (5,9 %),
• vyhlasovanie grantových výziev ministerstvu školstva pre žiacke školské rady (2,9 %).

Hodnotenie činnosti žiackej samosprávy

Ako riaditelia škôl so zriadenou žiackou samosprávou hodnotia jej prínos pre školu?

Hodnotenie činnosti žiackeho samosprávneho orgánu vo vzťahu k vedeniu školy, pedagógom a ďalším zamestnancom vyznieva v celku pozitívne. Až tri štvrtiny (75,9 %) oslovených riaditeľov škôl vníma jednoznačný prínos samosprávy pre školu. 17,4 % označilo činnosť za formálnu a 6,7 % volilo možnosť „iné“. V rámci uvedenej odpovede 13,0 % odpoveď nekonkretizovalo, 39,1 % uviedlo, že situácia je rozdielna v závislosti na konkrétnej situácii, niekedy je samospráva prínosom, niekedy je jej činnosť čisto formálna a 26,1 % síce deklarovalo jej prínos, avšak očakávania zo strany vedenia boli vyššie. Každý siedmy riaditeľ (13,0 %) v rámci možnosti „iné“ poukazoval na skutočnosť, že žiacka samospráva svoju činnosť orientuje výlučne na spoluprácu pri zabezpečovaní aktivít školy pre žiakov. Rozdiely podľa typu SŠ potvrdili, že sú to gymnáziá, kde riaditelia v najvyššom percente deklarovali prínos žiackej samosprávy pre školu (85,3 %). Presvedčenie o prínose samosprávy pre školu je citeľný v odpovediach riaditeľov všetkých typov SŠ (SOŠ 72,5 %, G 66,7 %). Údaje za konzervatória sa neinterpretovali vzhľadom na nízky počet (3 konzervatória so zriadenou žiackou samosprávou).

Riaditelia škôl so zriadenou žiackou samosprávou sú presvedčení o dôležitosti a význame žiackej samosprávy ako pre školu, tak aj pre jej žiakov. V odpovediach oslovených riaditeľov škôl pri hodnotení činnosti žiackej samosprávy však malo zastúpenie aj formálne hodnotenie činnosti samosprávy. Každý piaty riaditeľ SOŠ (20,2 %) je presvedčený, že existencia samosprávneho orgánu v škole je formálna a neplní svoju funkciu. V gymnáziách názor zdieľa len každý desiaty oslovený. Analýzou výsledkov z pohľadu jednotlivých krajov sa zistilo, že prínos činnosti žiackej samosprávy najvýraznejšie vnímajú riaditelia SŠ v Žilinskom, Prešovskom a Nitrianskom kraji (viac ako 80 %) riaditeľov škôl. V ostatných krajoch sa pozitívne hodnotenie pohybuje v intervale od 63,0 % do 77,1 % a najmenej riaditeľov deklarujúcich uvedený postoj pôsobí v školách Trnavského kraja (63,0 %). V Bra­tis­lav­skom a Trnavskom kraji je približne štvrtina oslovených (BA 25,6 %, TT 25,9 %) názoru, že činnosť samosprávy v škole má výrazne formálny charakter a nepredstavuje žiadny prínos ani pre školu, vedenie či žiakov. Formálne hodnotenie činnosti žiackej samosprávy pritom vyjadrilo len 10,6 % riaditeľov zo škôl v Nitrianskom kraji.

Partnerstvo pri riešení problémov školy

Až 199 (57,8 %) riaditeľov škôl je presvedčených, že žiacka samospráva je pre vedenie jednoznačne partnerom pri riešení problémov školy a 133 (38,7 %) síce partnerstvo potvrdilo, ale uviedlo, že iba niekedy. Pre 12 riaditeľov škôl (3,5 %) žiacky samosprávny orgán nepredstavuje partnera pri riešení problémov školy. Pri analýze dôvodov len občasnej spolupráce pri riešení problémov školy sa zistilo, že z 95 konkrétnych odpovedí štvrtina (24,5 %) vyjadrila presvedčenie, že nie všetky situácie vyžadujú participáciu samosprávy a takmer 30 % (29,5 %) je názoru, že to nie je vždy ani možné. Ide najčastejšie o nereálne a finančne náročné požiadavky zo strany žiakov. 8,4 % odpovedí riaditeľov poukazovalo na skutočnosť, že žiaci školy vnímajú problémy len z jednej strany, a to spôsobuje nie vždy možnú spoluprácu pri riešení problémov. Takmer každá desiata odpoveď deklarovala celkový nezáujem žiackej samosprávy a jej členov o spoluprácu pri riešení otázok ovplyvňujúcich chod školy (11,6 %) a nutnosť pevnejšieho vedenia a motivácie žiakov (10,5 %). Niektorí riaditelia (3,2 % odpovedí) zdôvodňovali občasnú spoluprácu absenciou skúseností a presadzovaním požiadaviek v rozpore so školským poriadkom a zákonom.

Na základe analýzy odpovedí respondentov o negatívnom hodnotení spolupráce so žiackym samosprávnym orgánom školy pri riešení aktuálnych problémov školy možno konštatovať, že z 12 zdôvodňujúcich odpovedí prevažná väčšina 33,3 % sa týkala celkového v nezáujmu zo strany členov samosprávy, 25 % ako dôvod vníma nízku mieru aktivity žiackej samosprávy a 8,3 % odpovedí sa zameriavalo na slabé vedenie žiackej samosprávy a jej nedostatočné skúsenosti. Niektorí riaditelia tak absenciu partnerstva pri riešení otázok školy zvaľujú na žiacku samosprávu, na jej malé skúsenosti, prípadne takto vyjadrujú nespokojnosť s vedením a jej členmi zastupujúcimi záujmy žiakov.

Štatisticky významná závislosť javu sa potvrdila vo vzťahu k typu strednej školy. Sú to opäť gymnáziá, kde riaditelia až v 71,3 % deklarovali partnerstvo, a to pri každom riešení otázok ovplyvňujúcich každodenný chod školy, v prípade stredných odborných škôl spoluprácu potvrdilo 53,3 %. Títo riaditelia škôl potom až v 43,3 % síce priznali partnerstvo a spoluprácu, ale len v niektorých konkrétnych otázkach, riaditelia gymnázií názor prezentovali v 25,5 %. Približne 3 % oslovených riaditeľov SŠ so zriadenou žiackou samosprávou odmietlo spoluprácu pri riešení problémov školy (SOŠ 3,56 %, G 3,2 %). Je otázkou, či činnosť žiackej samosprávy na týchto školách je len čisto formálna a jej členovia nemajú záujem spolupodieľať sa na riešení problémov školy, alebo vedenie školy ich nechce za partnera. Na základe predchádzajúceho je zrejmé, že dominuje celkový nezáujem žiackej samosprávy spolupracovať s vedením školy, ako aj ich nedostatočné skúsenosti, či nereálnosť požiadaviek.

Spolupráca a partnerstvo pri riešení otázok týkajúcich sa chodu školy je markantnejšia podľa vyjadrení oslovených riaditeľov v Žilinskom a Prešovskom kraji (ZA 71,4 %, PO 64,4 %). Takmer 70 % oslovených riaditeľov potvrdilo spoluprácu so žiackou samosprávou pri každom riešení problémov školy. Za nimi nasledujú školy v Bratislavskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji (BA 61,5 %, NR 59,6 % a BB 55,0 %). Najmenej riaditeľov priznávajúcich spoluprácu pri každom riešení otázok školy pochádzalo opäť z Trnavského kraja. Tam kde je partnerstvo vedenia a samosprávy, tam aj hodnotenie prínosu činnosti žiackeho samosprávneho orgánu pre školu a jej žiakov vyznieva najpozitívnejšie. Sme však presvedčení, že aj činnosť týchto žiackych samospráv je na vyššej úrovni. A tak dobrá práca, aktivita samosprávy a jej členov, ale aj ústretový prístup vedenia školy prináša pozitíva všetkým. V súbore oslovených riaditeľov boli aj takí, ktorí uviedli, že vedenie školy nepovažuje žiacku samosprávu za partnera pri riešení otázok chodu školy. Uvedená skutočnosť v najvyššom percente rezonovala v odpovediach riaditeľov škôl v Banskobystrickom kraji (7,5 %) a v Košickom kraji (6,3 %). V ostatných krajoch hodnota dosahovala interval 2,1 % v Nitrianskom kraji až 3,7 % v Trenčianskom kraji. Zaujímavé je zistenie, že názor neprezentoval ani jeden riaditeľ zo škôl v Bratislavskom a Trnavskom kraji.

Na základe analýzy dôvodov absencie spolupráce vedenia a žiackej samosprávy pri riešení problémov školy podľa jednotlivých typov SŠ sa zistilo, že zatiaľ čo na gymnáziách dominuje ako dôvod nízka aktivita samosprávy (G 66,7 %, SOŠ 11,1 %), v stredných odborných školách riaditelia uvádzajú celkový nezáujem žiackej samosprávy o spoluprácu (SOŠ 44,4 %, G 0,0 %), slabé vedenie samosprávy a absencia skúseností.

Konkrétne návrhy a pripomienky žiackej samosprávy

So zisťovaním hodnotenia činnosti žiackej samosprávy a jej spolupráce s vedením školy nás zaujímalo, či samospráva predložila vedeniu školy v minulom školskom roku aj konkrétne návrhy a pripomienky. Z oslovených riaditeľov škôl so zriadenou žiackou samosprávou, ktorí na otázku odpovedali, (N=347) 49 (14,1 %) riaditeľov uviedlo, že návrhy a pripomienky vedenie od žiackej samosprávy nedostalo a 298 (85,9 %) potvrdilo návrhy a pripomienky od žiackej samosprávy. Získali sme od nich 504 konkrétnych návrhov a pripomienok žiackej samosprávy predložených vedeniu školy v minulom školskom roku.

Boli zamerané na nasledujúce oblasti:

• pripomienky k vnútornému, školskému poriadku (7,5 %)
• návrhy akcií a podujatí (33,0 %)
• pripomienky k vyučovaciemu procesu, rozvrh hodín, vnútorným záležitostiam školy (10,3 %)
• návrhy projektov, mimoškolskej činnosti v škole, záujmových krúžkov (2,4 %)
• pripomienky k stravovaniu (bufet, jedáleň) (13,1 %)
• návrhy na zriadenie rozhlasu, hudobného vysielania, WIFI (5,4 %)
• návrhy zbierok, charita, dobročinné podujatia (4,2 %)
• sťažnosti na pedagógov, klasifikácia žiakov (1,6 %)
• návrhy a pripomienky na technický stav, vnútorné vybavenie školy (20,8 %)
• návrhy na skvalitnenie, spestrenie štúdia (4,2 %)
• návrhy na zriadenie spolupráce pri vydávaní školského časopisu (1,6 %)
• návrhy na zabezpečenie školských preukazov ISIC (1,0 %)
• návrhy na riešenie záškoláctva (0,4 %)

Rozdiely v predložených návrhoch a pripomienkach žiackej samosprávy adresovaných vedeniu podľa jednotlivých typov škôl ukázali, že hoci v SOŠ, aj v ­gymnáziách dominujú návrhy na zabezpečenie rôznych akcií a podujatí pre žiakov (SOŠ 44,2 %, G 64,1 %), v gymnáziách sa samospráva viac orientuje na aplikáciu školského poriadku (G 19,2 %, SOŠ 11,7 %), v stredných odborných školách podnety žiakov častejšie súvisia s vyučovacím procesom (rozvrhom hodín), ktoré potom samospráva vo forme návrhov a pripomienok predkladá vedeniu školy (SOŠ 18,8 %, G 16,7 %).

Možno konštatovať, že riaditelia gymnázií častejšie ako riaditelia odborných škôl vo svojich odpovediach uvádzali, že návrhy a pripomienky žiackej samosprávy predložené vedeniu školy boli zamerané na mimo vyučovacie aktivity školy, pripomienky k školskému poriadku a vnútornému poriadku školy, rôzne zbierky, dobročinné podujatia a charitu, ale aj na zlepšenie technického a priestorového vybavenia školy. Naopak riaditelia stredných odborných škôl viac deklarovali návrhy a pripomienky samosprávy s orientáciou na vyučovací proces a rozvrh hodín, zabezpečenie besied, prednášok a exkurzií pre žiakov, zlepšenie stravovacích podmienok ako je jedáleň a bufety, ale aj skvalitnenie a spestrenie štúdia na škole a riešenie problému ako je záškoláctvo.

Akceptácia návrhov a pripomienok žiackej samosprávy vedením školy

Ako boli uvedené návrhy a pripomienky akceptované vedením SŠ? Necelých 50 % (47,1 %) oslovených riaditeľov potvrdilo, že len niektoré z predložených návrhov a pripomienok boli akceptované vedením, 40,1 % riaditeľov však deklarovalo akceptáciu všetkých predložených návrhov a pripomienok. Len dvaja (0,6 %) riaditelia priznali, že návrhy neboli zo strany vedenia akceptované a 345 riaditeľov uviedlo, že žiacka samospráva nepredložila vedeniu školy žiadne návrhy a pripomienky.

Zo súboru respondentov, ktorí sa vyjadrili, že vedenie školy akceptovalo len niektoré z predložených návrhov a pripomienok žiackej samosprávy (161 riaditeľov 100 %) uviedlo dôvod len občasnej akceptácie 48 (29,7 %) riaditeľov a 113 (70,3 %) svoju odpoveď nekonkretizovalo. Z tých, ktorí označili dôvod občasnej akceptácie návrhov a pripomienok žiackej samosprávy 31,3 % poukazovalo na obmedzené možnosti školy (finančné, materiálové, priestorové) a 37,5 % sa vyjadrilo, že vedenie školy akceptuje len tie návrhy žiackej samosprávy, ktoré korešpondujú so schváleným vnútorným poriadkom školy, platnými predpismi a zákonmi. 14,6 % odpovedí poukazovalo na jednoducho nezrealizovateľné návrhy a požiadavky samosprávy a 10,4 % riaditeľov deklarovalo ako dôvod len občasnej akceptácie návrhov finančnú náročnosť požiadaviek.

Porovnaním výsledkov o akceptácii návrhov a pripomienok žiackej samosprávy vedením školy podľa typu strednej školy sa potvrdilo, že sú to gymnáziá, kde návrhy a pripomienky žiackej samosprávy sú akceptované vo vyššej miere ako v stredných odborných školách. 46,8 % riaditeľov gymnázií oproti 37,4 % riaditeľov stredných odborných škôl uviedlo, že vedenie školy akceptovalo všetky návrhy a pripomienky zo strany žiackej samosprávy. Občasnú akceptáciu návrhov deklarovalo približne rovnaké percento riaditeľov stredných odborných škôl ako aj gymnázií (SOŠ 46,9 %, G 47,8 %), pričom dvaja (0,8 %) riaditelia stredných odborných škôl uviedli, že vedenie školy návrhy a pripomienky žiackej samosprávy neakceptovalo. Z výsledkov je zrejmé, že až 14,7 % žiackych samospráv v SŠ a 5,3 % z gymnázií žiadne návrhy a pripomienky vedeniu doteraz nepredložili.

Rozdiely v akceptácii návrhov a pripomienok žiackej samosprávy vedením školy sa prejavili aj vo vzťahu ku kraju SR. Približne každý druhý oslovený riaditeľ SŠ so zriadenou žiackou samosprávou v Nitrianskom a Prešovskom kraji potvrdil, že vedenie ich školy akceptovalo všetky návrhy a pripomienky samosprávy (NR 52,2 %, PO 50,8 %). Na druhej strane len necelých 20 % riaditeľov zo škôl v Trnavskom kraji zastávalo uvedený názor. Riaditelia škôl z uvedeného kraja potom v najvyššom percente, až v 73,1 % deklarovali občasnú akceptáciu návrhov žiackej samosprávy. Akceptovanie len niektorých návrhov a pripomienok žiackej samosprávy uvádzalo 56,1 % riaditeľov škôl v Banskobystrickom, 55,4 % v Trenčianskom, 52,6 % v Bratislavskom, 45,8 % v Košickom a 44,6 % v Žilinskom kraji.

Najnižšie zastúpenie mali školy v Prešovskom a Nit­rian­skom kraji (PO 35,6 %, NR 34,8 %). Zároveň 3,7 % riaditeľov z Trenčianskeho a 2,4 % riaditeľov z Banskobystrického kraja poukázalo na to, že návrhy samosprávy žiakov neboli vedením školy akceptované. Ak však analyzujeme skutočnosť, že žiacka samospráva nepredložila vedeniu školy žiadne návrhy zistíme, že najvyššie zastúpenie majú školy v Bratislavskom a Košickom kraji (BA 15,8 %, KE 14,6 %) a najnižšie stredné školy v Trnavskom a Banskobystrickom kraji (TT 7,7 %, BB 7,3 %). Ponúka sa tak otázka, či sú to práve žiacke samosprávy v školách vo veľkých mestách a v ich okolí, ktoré vykazujú najmenej aktivity.

Na základe získaných výsledkov výskumu ako aj skúseností z praxe možno navrhnúť:

• Zvýšiť informovanosť žiakov stredných škôl o činnosti žiackej školskej rady, či už formou pravidelne aktualizovanej nástenky, informáciami zo strany člena žiackej školskej rady, na triednických hodinách, krátkym vysielaním v školskom rozhlase, uvádzaním dôležitých informácií na internetovej stránke školy alebo iným, kladne pôsobiacim spôsobom. Všetci členovia žiackych školských rád by mali rôznymi spôsobmi spropagovať aktivity, ktoré realizujú, snažiť sa zvýšiť medializáciu svojej práce, s cieľom skvalitniť ju a motivovať aj ostatných žiakov k lepšej spolupráci a vyššej aktivite.
• Zapojiť do práce žiackeho samosprávneho orgánu aj žiakov z nižších ročníkov, najmä prvákov, ktorí majú o činnosti žiackej školskej rady najmenej poznatkov.
• Rozvíjať spoluprácu členov žiackej školskej rady s ich rovesníkmi pracujúcimi na iných stredných školách v blízkom okolí, tak, aby mohli spoločne organizovať aktivity a navzájom si pomáhať a vymieňať skúsenosti zamerané na činnosť žiackej školskej rady.

1. Bieliková, M. a kol.: Školská samospráva ako forma participácie mládeže, UIPŠ, Bratislava 2012.
2. Dugovičová, M. a kol.: Žiacka samospráva na stredných školách, UIPŠ, Bratislava 2007.

Príspevok je redakčne krátený, uverejnený bol v časopise Manažment školy v praxi 1/2O13. 

Viac na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/skolska-samosprava-ako-forma-participacie-mladeze-2.m-137.html